Nad umučením Krista rozjímame aj v uliciach našich miest
Ježišov kríž prichádza počas pobožnosti v Nitre pravidelne i pred väznicu. / Archív BÚ Nitra
Na záver Pôstneho obdobia sa na viacerých miestach Slovenska stalo tradíciou sláviť pobožnosť krížovej cesty v uliciach mesta. Veriaci vyšli z kostola či zišli z kalvárskych vrchov do centra svojho bydliska, aby priniesli zvesť o Kristovej mučeníckej smrti i do sfér, kde o Ježišovej obete príliš nevedia alebo nechcú o nej počuť. Tento rok sa ale pre epidémiu koronavírusu krížové cesty mestom nebudú konať. Obrazom a pár zaujímavosťami si však môžeme pripomenúť niektoré z tých doterajších, a tak aspoň v duchu rozjímať nad Kristovým utrpením, akoby sme boli v uliciach nášho mesta.
Nitra
Jednu z najdlhších tradícií slávenia krížových ciest v uliciach mesta majú v Nitre. V meste pod Zoborom sa konajú už od roku 1996, keď myšlienku takejto formy pobožnosti iniciovala vtedajšiemu nitrianskemu pomocnému biskupovi Františkovi Rábekovi jedna z rehoľníčok Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Od roku 2000 si potom organizáciu zobrali na starosť verbisti z Misijného domu Matky Božej v úzkej spolupráci s Biskupským úradom v Nitre a jednotlivými farnosťami mesta.
Na pobožnosť chodia veriaci všetkých vekových kategórií a stavov – od malých detí, seniorov, rehoľníčok a rehoľníkov, kňazov až po samotného nitrianskeho biskupa Viliama Judáka. Medzi účastníkmi je aj veľa veriacich z farností z okolitých obcí.
Trasa krížovej cesty vedie okolo krajského súdu, mestského a okresného úradu, nemocnice, mestského cintorína, väznice a končí sa pri poľnom oltári na Kalvárii, kde v posledných rokoch po pobožnosti nasledujú obrady Veľkého piatka.
S akými reakciami sa v Nitre stretávajú? „Mnohí nezúčastnení zo zvedavosti sledujú modlitbový sprievod z okien a balkónov okolitých domov. Niektorí okoloidúci sa dokonca aj pridávajú do sprievodu,“ približuje Tibor Ujlacký, hovorca Nitrianskeho biskupstva a jeden z organizátorov mestskej krížovej cesty.
Zaujímavosťou tej nitrianskej je zastavenie pri väznici. „Každoročne je spojené s búrlivou reakciou obvinených vo výkone väzby či odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktorí spoza mreží hlasným pokrikovaním dávajú najavo buď nevôľu, niekedy až nenávisť, ale ozvú sa aj prosby. Je to dôkaz toho, že sa ich Božie slovo a modlitba zaznievajúce počas pobožnosti dotýkajú a niečo s nimi robia. Reakcie sú odrazom stavu duší týchto ľudí. K tomu niet čo dodať. To treba zažiť a pomodliť sa aj za nich. V konečnom dôsledku zastavenie pri väznici má tento cieľ,“ poznamenáva Tibor Ujlacký.
Dubnica nad Váhom
Tradíciu pravidelnej krížovej cesty cez centrum Dubnice nad Váhom začali saleziáni v roku 2007. Pobožnosť sa koná vo večerných hodinách na Veľký piatok. Začína sa pri Kostole sv. Jakuba, pokračuje cez sídlisko, ulicami pomedzi bytovky a rodinné domy, okolo rôznych reštaurácií a záver pobožnosti sa koná na dubnickej kalvárii. Jednotlivé zastavenia sú sprevádzané hudbou a spevom mladých z mládežníckeho strediska Kaťak. Účastníkov sprevádzajú skauti s fakľami, ktorí dodávajú celému sprievodu jedinečnú atmosféru.
„Na pobožnosť chodia mladší i starší, mladé rodiny s deťmi. Z mesta aj z okolia. Do nášho kostola totiž chodieva pomerne dosť ľudí z Považia. Sem-tam dokonca aj zo susednej Moravy. A keďže sú zvyknutí prichádzať na svätú omšu či svätú spoveď, prídu aj na krížovú cestu,“ približuje Štefan Antalík, spolupracovník miestnej saleziánskej komunity.
Ako reagujú ľudia na ulici? „Dubnica nad Váhom je aj významné pútnické mesto. Každý rok sa počas púte koná sprievod od kostola k soche Panny Márie, ktorá je na Námestí Matice slovenskej. Na čele sprievodu ide biskup. To znamená, že Dubničania sú už zvyknutí na sprievody mestom. Reakcie okoloidúcich sú rôzne, väčšinou pozitívne. Stáva sa však aj to, že na nás niekto vykrikuje z dajakej krčmy. Niektorí ľudia sa na sprievod iba pozerajú, ale sú i takí, ktorí sa k nám pri jednotlivých zastaveniach postupne pridávajú,“ hovorí Štefan Antalík s tým, že krížová cesta mestom pôsobí aj ako určitá forma evanjelizácie a vyznania viery.
Vranov nad Topľou
I vo Vranove nad Topľou sa v posledných rokoch konajú pobožnosti krížovej cesty v uliciach mesta. Od Kostola sv. Františka z Assisi vo farnosti Vranov-Juh jednotlivé zastavenia väčšinou pokračujú smerom do farnosti Vranov-Sever. Zamyslenie každého zastavenia čítajú zástupcovia rodín z jednej i druhej farnosti. Na záver pobožnosti sa veriaci schádzajú v Bazilike Narodenia Panny Márie.
Dramatizované pobožnosti
V niektorých mestách sa krížové cesty v uliciach konajú v podobe dramatizovanej pobožnosti. Jednu z najznámejších robia v Prešove. V metropole Šariša s touto tradíciou začali pred desiatimi rokmi. Do organizovania živého spracovania biblického príbehu sa zapája mesto, dobrovoľníci i seniori. Jednotlivé postavy hrajú amatérski herci z miestnych farností.
V Novom Meste nad Váhom si zasa dramatizovanú krížovú cestu zvyknú na Veľký piatok pripraviť žiaci a študenti Spojenej školy sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s rehoľníčkami Kongregácie školských sestier de Notre Dame.
Aj v Zlatých Moravciach si farníci už tradične vyhradia jednu nedeľu v rámci Pôstneho obdobia, počas ktorej sa zúčastňujú na dramatizovanej pobožnosti krížovej cesty cez mesto.
S dôverou, že budúci rok už budeme môcť prežívať pobožnosť krížovej cesty i v našich chrámoch, na kalvárskych vrchoch či v uliciach miest, obetujme tohtoročné obmedzenie tejto tradície za odvrátenie epidémie, ktorá v týchto týždňoch sužuje celý svet.