Nadchli ju variácie farebných skiel

Obec pod Zoborom je akoby symbolicky predurčená na tvorbu vitráží s motívmi sv. Cyrila a Metoda, sv. Andreja Svorada a Beňadika či sv. Gorazda. Tie už majú svoje miesto v kaplnke seminára v Nitre. No nielen preto prichádzame do Nitrianskych Hrnčiaroviec.

Chceme nahliadnuť do dielne ženy, pre ktorú sa sklo stalo súčasťou života už viac ako 16 rokov. Darina Szöllösiová tvorí pôvabné variácie skla a farieb exponované v krásnych mozaikových výplniach okien. Doslova i obrazne nám otvorila priestor svojej tvorby.

Priznávame, že množstvo odrezkov či ostré hrany sklených tabúľ evokovali rešpekt. Pýtame sa, ako často sa krehká remeselníčka poreže. S úsmevom naznačuje, že takmer vždy, ale aspoň vie, že jej DNA je na miestach, kde sú jej vitrážové okná inštalované.

Tvorivé a hmatateľné

„Na prvý pohľad sa možno zdá, že je to také umelecké ,bavkanie‘, no je to poriadna drina,“ priznáva Darina Szöllösiová. Napriek tomu, že rodáčka z Bánoviec nad Bebravou vyštudovala geodéziu a kartografiu na STU v Bratislave, takmer celú profesionálnu kariéru sa venuje vitrážam.

Preto nás zaujímalo, kde vzniklo jej nadšenie a zárodky talentu pre prácu so sklenenými vitrážami. „Od detstva som bola zručná v bežných ,dievčenských‘ ručných prácach, mala som vzťah k výtvarnému umeniu a krátky čas som pracovala aj v galérii.

Po dlhšom období na materskej dovolenke, keď som sa chcela vrátiť do práce, prišla som na to, že by mi vyhovovalo robiť niečo tvorivé, hmatateľné a navyše byť sama sebe paňou. Už si nepamätám presne, ale najprv ma v kníhkupectve zaujala kniha o tvorbe vitráží. Keď som si ju kúpila, bolo mi jasné, že z knihy sa to naučiť nedá. A tak som absolvovala kurzy a odvážne som sa pustila do práce.“

Remeselná profilácia však trvá podstatne dlhšie. Potvrdzujú to aj ďalšie slová vitrážistky: „Môj prvý zákazník bol brat, ktorému som vitráž vyrobila do dverí. Potom prišlo zopár zákaziek od kamarátky architektky do hotelov a penziónov a už sa to rozbehlo.

Najviac som sa naučila tak, že som musela riešiť nové výzvy a technické problémy, s ktorými som sa dovtedy nestretla. Veľa vecí je na internete, ale nikde nenájdete presný návod. Je za tým veľa hľadania, študovania a skúšania najlepších riešení. Vždy ma najviac posunul vpred zákazník, ktorý chcel niečo, čo som dovtedy nerobila.

Pri tvorbe vitráží nejde len o výtvarnú zložku, ktorú všetci vidíme, ale aj o technologickú a tá je rovnako dôležitá a často aj zložitejšia. Musím poznať technológiu zasklievania do dvojskla napriek tomu, že to sama nerobím, ale vitráž treba na to pripraviť.

Od absolventiek sklárskej školy som sa naučila maľovať na sklo vypaľovacími farbami, čo sa často používa pri figurálnych vitrážach a písme. Tiež vyrobiť vitráže do kupoly.“

Na ceste za vznešeným vzhľadom okna

Vitráž patrí k najstarším spôsobom zasklievania okien. V dielni Dariny Szöllösiovej dochádza k prepojeniu tradičného s moderným. Potvrdzujú nám to i jej slová:

„Určite to platí hlavne teraz, keď každý pozerá na to, aby okno spĺňalo prísne tepelnoizolačné vlastnosti. To znamená, že nové okenné vitráže sa vkladajú do izolačného dvojskla. V tomto prípade má vitráž iba estetickú funkciu. Inak to bolo v minulosti, keď nebolo technicky možné vyrobiť veľké tabule skla. Spájanie skiel malých rozmerov do olovených profilov bolo jediné riešenie na zasklenie väčších plôch.“

Nie je jednoduché laikom objasniť, aká je cesta výroby vitráže od samého začiatku až po osadenie. „Na začiatku je prianie zákazníka, ktorý vyjadrí vlastnú predstavu – niekedy presnú a inokedy veľmi neurčitú. Ak je potrebné, spravíme výtvarný návrh. To je často práca môjho manžela.

Napriek tomu, že má iné zamestnanie, v tomto sa našiel. Výtvarný návrh v plnej miere už musí rešpektovať, že ide o vitráž, teda byť veľmi presne rozkreslený na jednotlivé kúsky. Nasleduje výber skla, zväčšenie predlohy na požadovaný rozmer a môže sa začať,“ vysvetľuje Darina Szöllösiová a dodáva: „Na stole je položená predloha.

Každý kúsok čiarou ohraničeného vzoru obkreslím fixkou na sklo a vyrežem diamantovým rezákom z potrebnej farby skla. V skutočnosti sa rezákom len naruší povrch skla a podklepaním alebo klieštikmi sa odlomí. Následne treba každý kúsok obrúsiť na presný tvar.

Jedna vitráž môže byť zložená zo stoviek, ale aj tisícky takýchto sklíčok. Keď je táto časť práce hotová, každý kúsok sa dookola oblepí medenou páskou a sklá sa spoja cínom pomocou spájkovačky alebo sa jednotlivé kúsky vkladajú do olovených H profilov a spoje sa tiež spájkujú.

Pokračuje sa patinovaním a nakoniec je čistenie. Pri klasickej technológii do olovených profilov sa robí ešte tmelenie, čo je samo osebe veľmi špinavá práca, takže aj čistenie je oveľa náročnejšie.

Nasleduje zasklenie do dvojskla, keď sa vitráž osadí v strede medzi dvomi sklami. To však už urobí špecializovaná firma. A vitráž je pripravená na osadenie väčšinou do drevených alebo hliníkových rámov.“

Trendy a techniky

Na otázku, pred čím má stále rešpekt a aké techniky sa v súčasnosti najčastejšie využívajú, Darina Szöllösiová odpovedá: „Najväčší rešpekt mám pred zákazníkom alebo výtvarníkom návrhu, aby som splnila ich predstavy.

V dnešnej dobe sa robia vitráže veľmi podobne ako pred storočiami, aj keď tiffany technika (spájanie skla spájkovaním na medenú pásku) je stará len niečo vyše sto rokov.

V dvadsiatom storočí sa vyvinula vitráž do betónu a bola použitá na niekoľkých výnimočných realizáciách, ale nerozšírila sa vzhľadom na jej náročnosť a špecifickosť, lebo v skutočnosti to nie sú okná, ale železo-betónové steny s mozaikou z niekoľko centimetrov hrubého skla.“

Duchovné stotožnenie sa s návrhmi

V dielni Dariny Szöllösiovej sa vyrobili naposledy aj vitráže do kaplnky kňazského seminára v Nitre, a to podľa návrhov akademického maliara Miroslava Cipára. Ide o postavy svätcov duchovne úzko napojených na cyrilo-metodské dedičstvo.

Ktorá z vitráží dala remeselníčke najviac zabrať, respektíve s ktorou sa remeselnícko-spirituálne najviac stotožnila? „Skôr chcem povedať, ako sa cítim počas procesu tvorby takéhoto veľkého projektu, ktorý trvá niekoľko mesiacov:

Na začiatku sa každý deň veľmi teším do dielne a užívam si prácu, neskôr prichádza únava, pretože som v dielni vždy viac ako osem hodín denne a často aj v sobotu a nedeľu. K záveru už rátam, koľko mi toho ešte zostáva, lebo to chcem mať už hotové. Ale pri poslednej vitráži si to veľmi vychutnávam a teším sa, že sa dielo blíži k úspešnému zavŕšeniu.

Mne sa veľmi páčili výtvarné návrhy Miroslava Cipára a bolo mi cťou ich realizovať, ale musím povedať, že boli veľmi zložité a náročné na detailnú prácu. Duchovne ma povzbudila napríklad vitráž slovanských sedmopočetníkov – čo je súhrnné označenie pre sv. Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších žiakov. Je inštalovaná vo farskom kostole v Dolných Krškanoch.“

Z čoho pochádza inšpirácia

Umelecká remeselníčka spracúva návrhy akademických maliarov, grafikov, ale má aj vlastné portfólio námetov a predstáv. „Je to jednoduchšie, keď si zákazník donesie hotový výtvarný návrh, ale to je zriedkavé. To býva pri väčších projektoch – do kostolov, hotelov. Často však používam vlastné výtvarné návrhy.

Niekedy zákazník ani nemá predstavu, čo by chcel. Vtedy je najlepšie mu poradiť, nech si vyhľadá napríklad na internete, čo by sa mu páčilo, tam je množstvo inšpirácií. Riadim sa intuíciou a vyžarovaním materiálu, ale to len pri voľnej tvorbe.

Pri práci pre zákazníka sú dôležité jeho požiadavky a ideálne je, keď nastane taká dôvera, že zákazník uverí mojim pocitom a stotožní sa s nimi.“

Sú neprehliadnuteľné

Nájsť vitráže z dielne vitrážistky z Nitrianskych Hrnčiaroviec nie je až taký kumšt. „Mnohé moje vitráže sú v rodinných domoch po celom Slovensku, ale aj v Poľsku a Česku. Ale osobne ich môžete vidieť v kostoloch v Dolných Krškanoch, Hrnčiarovciach nad Parnou, Zálesí, vo Veľkom Orvišti, v Zborove nad Bystricou, Liptovskom Jáne, Pezinku a v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre.

Okrem sakrálnych stavieb sú aj na zámku v Pezinku, Bojniciach, v hoteloch a reštauráciách po celom Slovensku, ale napríklad aj v areáli zámku Belvedér vo Viedni. Raritou sú moje vitráže v autobusových zastávkach v dedine Zborov nad Bystricou na Kysuciach.“ Osobne si cení tie, ktoré robila do Dolných Krškán.

„Vtedajší farár farnosti Igor Hanko mi úplne dôveroval a pri realizácii vitráží zadal len ústrednú tému – sv. Ondrej – a ostatné nechal na mňa. Podobnú dôveru mi prejavili pri vitrážach do kostola vo Veľkom Orvišti, kde som dostala tému Pieseň brata Slnka.

Tu som použila spojenie líhaného skla a vitráže a tvorila som to veľmi intuitívne a slobodne.“

Radosť, ale i duchovné povznesenie

Darina Szöllösiová spôsobuje svojou kreatívnosťou ľuďom nielen radosť, ale i duchovné povznesenie. Sama naznačuje, aké osobitné posolstvo jej práca prináša: „Vnášať svetlo a farby do priestoru, aby sa človek obklopený krásou povzniesol nad každodenné starosti a cítil sa šťastný.

Napĺňa ma, že aj keď vlastnú prácu dokončím, stále pretrváva. Dá sa vziať do rúk, ohmatať, je z ušľachtilého materiálu.“ Okrem vitráží sa jej tvorivosť uplatňuje aj pri výrobe interiérových doplnkov a dizajnérskych kúskov:

„Ja sa len snažím byť sama sebou a tvoriť podľa seba. Nekalkulovať s tým, aby som sa zapáčila, aby sa to predalo. Chcem, aby z toho bolo cítiť radosť z tvorby a pozitívnu energiu – a to je asi najčastejšia spätná väzba, ktorú dostávam.

Viem, že moje diela sú aj vo svete. Veľa ľudí si ich kupuje a prináša ako darček pre priateľov alebo rodinu v zahraničí, podobne aj turisti spoza našich hraníc zase ako spomienku na Slovensko.“