Najkrajší i najťažší dar

Keď sa sestra Anastázia snažila autenticky zareagovať na toto pozvanie, postupne sa jej otvárala cesta k duchovnému povolaniu, až napokon vstúpila do Kongregácie školských sestier sv. Františka.

„Pán ma pozná lepšie, ako sa poznám ja sama. Spätne si uvedomujem, že aj napriek mojim slabostiam a ťažkostiam je tento život odpoveďou na túžby hlbín môjho srdca,“ tvrdí.

Verbista Tomáš Baleja pochádza z Terchovej, kde Spoločnosť Božieho Slova pôsobí už päťdesiat rokov. „Takže som vyrastal vo verbistickom duchu, oni formovali moje povolanie,“ vysvetľuje.

„Miništrovanie na svätých omšiach, rôzne stretká a aktivity vo farnosti, aj osobné sprevádzanie kňazmi mi pomáhalo prehlbovať túžbu po zasvätenom živote. To bol asi prvý impulz povolania, motor robiť ďalšie kroky a skúmať, kam ma Pán Boh pozýva.“

TÚŽBA, KTORÁ SA VYVÍJA

Niektorí prvotnú túžbu slúžiť Bohu pocítia už v detstve. Páter Tomáš si tiež spomína na jeden moment. „Ako miništranti sme chodievali do Nitry na Omšu svätenia olejov na Zelený štvrtok. Túto slávnosť som mal veľmi rád, a keď prechádzal sprievod, tak som pocítil silnú túžbu stať sa kňazom.“

Bol vtedy asi tretiak na základnej škole. „Hneď nato som si však povedal, že som ešte malý a pokiaľ vyrastiem, určite táto túžba zmizne. Aj keď počas ďalších rokov nebola vždy taká intenzívna, znova sa dostala do popredia v pravom čase počas rozlišovania povolania.“

V dvadsiatich rokoch už vedel, že chce byť kňaz a rehoľník. Jasné mal aj v tom, že jeho kroky povedú k verbistom.