Našim chrámom dali pečať aj zahraničné školy

Na začiatok treba povedať, že na otázku aké umelecké školy môžeme identifikovať v interiéroch našich chrámov je veľmi ťažké odpovedať.

Stav bádania v tejto oblasti, z môjho pohľadu, je na Slovensku ešte nedostatočný na to, aby bolo možné skompletizovať jednotlivé umelecké školy v celoslovenskom a tiež v európskom meradle.

Na sakrálnych pamiatkach na Slovensku je možné pozorovať silné domáce slovenské vplyvy, ktoré vidno na fyziognómii stvárnených postáv, ako aj na ľudových prvkoch zapojených do klasického umenia.

Nepopierateľné sú však tiež vplyvy predovšetkým nemeckého umenia, ale i talianske, francúzske a predovšetkým na východe Slovenska byzantské vplyvy.

Vplyv zahraničných škôl
Talianske vplyvy možno datovať predovšetkým do obdobia dynastie Anjouovcov v 14. storočí, ktorí k nám prišli z Neapolského kráľovského dvora.

Ale tiež počas vlády Mateja Korvína, ktorý si zobral za manželku taliansku Beatrice Aragónsku, a predovšetkým v renesančnom umení, ktoré možno považovať za čisto taliansky fenomén rozšírený po celej Európe.

V rámci uhorského prostredia má Slovensko mimoriadne zastúpenie renesancie, keďže sa ho turecké vojny dotkli podstatne menej ako územia Maďarska, ktoré sa po bitke pri Moháči stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Francúzsky vkus ovplyvňoval celú Európu predovšetkým v období vlády Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV., ako aj v období po Veľkej francúzskej revolúcii. Burgundské vplyvy v architektúre možno však pozorovať aj v omnoho staršom období románskeho slohu v 13. storočí v cistercitskej stavebnej hute v Spišskom Štiavniku.

Veľký vplyv na naše umenie mala Viedeň, ktorá bola hlavným mestom monarchie. Odtiaľ je možné pozorovať silné vplyvy predovšetkým v barokovom a rokokovom umeleckom slohu. V období gotiky bol zase nepopierateľný vplyv norimberskej umeleckej školy, ktorá sa prejavila pri tvorbe krídlových oltárov.

Architekti a umelci
V stredoveku autor ustupoval do úzadia, aby dal vyniknúť dielu k väčšej Božej sláve.

Preto sú autori mnohých stredovekých stavieb neznámi. Napriek tomu je možné vidieť diela viedenskej staviteľskej školy Hansa Puchspauma v neskorogotickej Kaplnke Zápoľských v Spišskom Štvrtku a v Spišskej Kapitule-Spišskom Podhradí.

Rovnako sa na východnom Slovensku prejavila silno košická stavebná huta.

V neskorogotickom sochárskom umení patrí medzi najvýznamnejších umelcov neprekonateľný slovenský Michelangelo Majster Pavol z Levoče, ktorého vrcholným dielom je najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete v Bazilike sv. Jakuba v Levoči z roku 1517.

Jeho rezbárske práce sú pomerne bohato zastúpené na území Spiša, ale taktiež na Šariši a v okolí Banskej Bystrice.

V barokovom umení sú mimoriadne vzácne architektonické diela talianskych majstrov Antonia a Giovanni Pietra Spazzovcov, činných v Trnave v rokoch 1629 – 1659, ktorí využili svoj talent pri realizácii početných sakrálnych stavieb na západnom Slovensku.

Napríklad pri stavbe kedysi univerzitného jezuitského kostola, dnes Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave, alebo Kostola sv. Kataríny v Dechticiach či bývalého jezuitského, dnes piaristického Kostola sv. Františka Xaverského v Prievidzi.

Národná svätyňa Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne je dielom významného viedenského architekta Jána Damianiho z roku 1726, ktorý vymaľoval Jean Joseph Chamant.

V sakrálnom duchu sa nesie aj bývalý palác ostrihomského arcibiskupa – uhorského prímasa - známy ako Primaciálny palác v Bratislave, ktorý je dielom viedenského dvorného architekta Melchiora Hefeleho, žiaka známeho architekta Johanna Baltazara Neumanna.

Takéto pamiatky od cisárskych viedenských architektov sú však na Slovensku skôr výnimočné.

Z akých materiálov sa stavali chrámy?
Kostoly sú stavané prevažne z kameňa, aj keď nie každá farnosť si mohla dovoliť stavbu pôvodného chrámu z kameňa, keďže najlacnejším a najrozšírenejším stavebným materiálom Slovákov bolo drevo, ktoré naši predkovia vedeli spracovať znamenite aj v rezbárskom umení.

Z dôvodu početných požiarov sa však každá obec snažila nahradiť drevený kostol kamenným.

Výnimkou boli evanjelické artikulárne kostoly, ktoré v časoch rekatolizácie boli nevyhnutnosťou a nie prirodzenou voľbou, keďže v rámci diskriminácie evanjelikov dochádzalo k reštrikčným opatreniam zo strany katolíckych Habsburgovcov, ktoré zakazovali evanjelikom stavbu ich chrámu v centre mesta a ako materiál bolo dovolené len drevo.

Ale aj títo si v 18. a predovšetkým v 19. storočí po zmenených politických a spoločenských pomeroch vystavali chrámy priamo v centre miest. Mimoriadne vzácne sú aj gréckokatolícke drevené artikulárne kostoly na východnom Slovensku.

Najstaršie maľby
Najstaršou datovanou stredovekou maľbou na Slovensku je nástenná maľba Korunovácie uhorského kráľa Karola Róberta z roku 1317, ktorá sa nachádza na severnej stene Katedrály sv. Martina v Spišskom Podhradí.

Na Slovensku sa však nachádza množstvo omnoho starších fresiek. Najstaršími maľbami v kostoloch sú konsekračné kríže, ktoré sú u nás zastúpené v stredovekých chrámoch už od 13. storočia.

Až po nich pribudli v kostoloch ďalšie maľby, ktoré boli takzvanou Bibliou pauperum – Bibliou pre chudobných, ktorí nevedeli čítať a písať a prostredníctvom malieb sa dostávali do tajomstiev viery.

Mimoriadne vzácnou je freska Stromu života datovaná do roku 1420, ako aj ostatné fresky z 13. – 15. storočia v Kostole Ducha Svätého v Žehre, ktoré boli v roku 1993 zapísané do Svetového dedičstva UNESCO.