Nasledujme Krista aj na sociálnych sieťach

Na našu vieru by sme nemali zabúdať ani pri komentovaní, diskutovaní či zdieľaní obsahu na sociálnych sieťach. Aj v tejto sfére nás Ježiš povoláva byť jeho nasledovníkmi.
Ján Lauko 28.01.2021
Nasledujme Krista aj na sociálnych sieťach

Kresťania by mali aj do prostredia sociálnych sietí vnášať pokoj, radosť a nádej. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Sociálne siete spočiatku slúžili ako nástroj, ktorý spájal ľudí. Mohli ste sa napríklad virtuálne zísť so svojimi blízkymi, ktorí žijú na opačnom konci sveta. Mali ste možnosť nadviazať kontakt so spolužiakmi, ktorých ste nevideli od konca školy. Prípadne ste sa na sociálnych sieťach podelili s okruhom priateľov o nejakú zaujímavú novinku zo svojho života.

Postupne sa však ráz sociálnych sietí menil a s ním i naše vystupovanie na nich. Aj dnes ich využívame na komunikáciu, no často s neznámymi ľuďmi. Komentujeme statusy na verejných profiloch populárnych osobností či organizácií a popritom si vymieňame názory s ostatnými diskutujúcimi. Na tom by nebolo nič zlé, keby v poslednom období do týchto diskusií neprenikala čoraz častejšie nenávisť, osočovanie, či dokonca vyhrážky.

Otázka je, ako by sa mal v takejto situácii zachovať kresťan. Rozprávali sme sa o tom s kňazom Jurajom Drobným, dramaturgom v TV Lux a aktívnym užívateľom sociálnych sietí.

Kňazi na sociálnych sieťach

Na sociálnych sieťach prispieva viacero kňazov. Zvlášť počas koronakrízy chcú ostať v kontakte s veriacimi aspoň takýmto spôsobom. Ponúkajú duchovné zamyslenia, motivačné citáty z Biblie, povzbudzujú svojich veriacich. V čase zákazu verejných bohoslužieb prenášajú na sociálnych sieťach živé prenosy svätých omší.

Aký obsah sa snaží odovzdávať na sociálnych sieťach Juraj Drobný? „V poslednom období publikujem na instagrame a facebooku hlavne úryvky z liturgických čítaní daného dňa a zvyknem pridať i myšlienku, ktorá mi pri nich napadne. Z času na čas zvyknem pripomínať udalosti, ktoré som prežil s rôznymi skupinami ľudí a tak nás trošku stmeľovať. Rád tiež zdieľam inšpiratívne alebo poučné posty, ktoré nájdem.“

Reagujme s chladnou hlavou

V súvislosti s koronakrízou i Juraj Drobný badá zmenu nálad v komunikácii v online prostredí. „Vnímam strach, nedôveru, obavy o budúcnosť, radikalizáciu postojov a narastajúcu agresivitu naprieč názorovými spektrami. Niekde som však čítal, že koronakríza vyplavila na povrch niečo, čo v nás už bolo. Myslím, že autor tejto myšlienky nie je ďaleko od pravdy.“

Ako by teda podľa neho mal zareagovať kresťan pri virtuálnych názorových treniciach? „Žiadna aktivita kresťana na sociálnych sieťach by nemala byť bez lásky, ktorej zdrojom je Boh Láska a príkladom a učiteľom Ježiš Kristus. Ak už chcem reagovať na niečo, čo mi pohlo žlčou, tak je dobré počkať nejaký čas, kým moje emócie opadnú a budem vedieť reagovať s chladnou hlavou.“

Veriacimi sme aj v online priestore

I medzi veriacimi, v bežnom živote vystupujúcimi ako riadni kresťania, sa však nájdu takí, ktorí sa v online prostredí nie vždy správajú v súlade s kresťanskou vierou. V čom Juraj Drobný vidí dôvod takéhoto odlišného správania?

„Ak som človekom, ktorý sa snaží podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v súlade s evanjeliom a učením Cirkvi nasledovať Krista v kostole i mimo neho, dá sa predpokladať, že sa ako Kristov nasledovník budem správať i na sociálnych sieťach.

Skúsme si predstaviť aktívneho farníka, člena farskej rady, zúčastňujúceho sa na farských brigádach, pristupujúceho k sviatostiam, otca viacerých detí, ktorý rád pomôže i susedom a je vo všeobecnosti obľúbený. Doma je však tyranom, bojí sa ho manželka, boja sa ho deti.

Ako je to s riadnym kresťanstvom takéhoto kresťana? On je o ňom presvedčený. My však vieme, že takéto konanie nie je kresťanské. Preto by sa mal každý pýtať sám seba: Je môj život vo všetkých oblastiach životom Kristovho nasledovníka?“

Vyhýbajme sa nevraživosti

Sociálne siete pomohli pospájať ľudí do názorových bublín, v ktorých sa sústreďujú užívatelia s podobným pohľadom na svet. V niektorých takýchto bublinách sa však živí nevraživosť voči tým, ktorí majú odlišný názor, prípadne sú za tento názor zosmiešňovaní. Často sú tieto prekáračky vzájomné. Ako by sa v tejto spleti mal orientovať kresťan, ak chce hľadať niečo, čo je preňho skutočne prínosné?

„Opäť je kľúčovým kritériom láska, ktorej zdrojom je Boh Láska a príkladom a učiteľom Ježiš Kristus. Vo všeobecnosti platí, že čo človek pustí do svojej hlavy a srdca, to ho formuje. Aby som to zhrnul: stránkam a obsahom, ktoré spomínate, sa ja osobne snažím vyhýbať,“ hovorí Juraj Drobný. 

Ostražitosť i pri náboženskom obsahu

Aj pri stránkach s náboženským obsahom však treba byť ostražitý. Niektoré z nich totiž hlásajú mylné učenie. Ako môže bežný kresťan takéto stránky rozpoznať?

„Pre veriaceho katolíka by to až také ťažké nemuselo byť. Stačí nezabúdať, že sme údmi Kristovho tajomného tela (porov. 1 Kor 6, 15) či ratolesťami na viniči, ktorým je on (porov. Jn 15, 5). Sme súčasťou Cirkvi, ktorú Ježiš stavia na Petrovi (porov. Mt 16, 18) a jemu dáva kľúče a moc zväzovať a rozväzovať (porov. Mt 16, 19).

Peter sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení ujíma tohto poslania. Vidíme ho napríklad v Jeruzaleme, kde spolu s kolégiom apoštolov rieši, či treba kresťanov z pohanstva obrezať, alebo nie (porov. Sk 15). Takto svoju službu vnímajú Petrovia v celých dejinách Cirkvi, i dnešný Peter, ktorým je pápež František.

Ak niekto odmieta Petrovu autoritu (hoci by to bola i skupina biskupov či kardinál), katolík by mal vedieť, že tu niečo nie je v poriadku. Spoliehať sa však na to, že ,chodím do kostola, tak predsa viem rozlíšiť, čo je pravda a čo nie, pápeža k tomu nepotrebujem‘ – to by bola klamlivá istota.

Ak niekto tvrdí, že pápež František nie je pre neho autoritou, keďže podporuje migrantov a dal sa zaočkovať, tým len potvrdzuje, že interpretáciu slov a konania Svätého Otca čerpá z nedôveryhodných zdrojov,“ upozorňuje Juraj Drobný.

Ďalšie riziko podľa neho číha v podobe pozvánok na duchovné či náboženské aktivity. „Poviete si: čo môže byť zlé na výzve modliť sa za mier vo svete? Samozrejme, takáto aktivita je nielen dobrá, ale i chvályhodná. No ak ju usporadúva človek, ktorý je známy svojimi proticirkevnými postojmi, mali by sme spozornieť.“

Nemusíme vedieť všetko

Katolíkovi môže pri rozlišovaní komplikovať situáciu skutočnosť, že i na stránkach s náboženským obsahom, ktoré ale idú proti pápežovi, či niektoré ich tvrdenia sú v rozpore s učením Katolíckej cirkvi, je veľa dobrého a poučného.

„Odporúčal by som však radšej oželieť to dobré, čo ponúkajú, aby som sa vyhol nebezpečenstvu, že nechtiac zhltnem i jed, ktorý nemusím rozpoznať. Prirovnal by som to ku konzumácii smrteľne jedovatej ryby fugu. Ak vám ju pripraví vyškolený kuchár, môžete z nej mať úžitok. Ale ak sa kuchár pomýli alebo nie je dostatočne fundovaný, prípadne si ju pripravujete sami, zomriete. V konečnom dôsledku nemusím predsa vedieť všetko,“ konštatuje Juraj Drobný.

Nakoniec dodáva, že pri pohybe na sociálnych sieťach by katolík nemal zabúdať na najvyšší zákon Cirkvi, ktorým je spása nesmrteľných duší, a tomu podriadiť svoje správanie v online prostredí.

Zásady kresťana v online prostredí

„Nielen kresťania, ale všetci by si mohli pri komentovaní, publikovaní, zdieľaní či lajkovaní pomáhať pravidlom, ktoré voláme Sokratove tri sitá:

1. Preskúmať, či je to pravda (to, že som niekde čítal, že nejaký ruský, čínsky či americký vedec niečo povedal alebo nepovedal, nie je kritériom pravdivosti).

2. Ak si nemám možnosť overiť pravdivosť informácie, je to aspoň dobré?

3. Ak si nedokážem overiť pravdivosť informácie a neprináša nič dobré, je to aspoň potrebné?

Pre kresťanov by som dodal, že akákoľvek aktivita na sociálnych sieťach by mala byť motivovaná láskou k Bohu a k blížnemu. Práve kresťania by mali aj do prostredia sociálnych sietí vnášať pokoj, radosť, povzbudenie, inšpiráciu alebo nádej,“ odporúča Juraj Drobný.

Na facebooku sa snažia prinášať optimizmus

Facebookový profil Saletini Rozkvet patrí medzi najpopulárnejšie slovenské kresťanské stránky. V súčasnosti má vyše 38-tisíc fanúšikov, ktorým pravidelne v graficky pútavej úprave ponúka inšpiratívne myšlienky či povzbudivé slovo z Biblie. Oslovili sme správcu profilu ĽUBOMÍRA VALIENTA (34).

Spravujete jeden z najzdieľanejších slovenských kresťanských facebookových profilov. Ako sa vám podarilo získať takú veľkú fanúšikovskú základňu?

„Kresťan nemôže byť pesimistom,“ povedal raz pápež František. A práve touto myšlienkou by som chcel charakterizovať aj facebookový profil Saletini Rozkvet, keďže jeho hlavným cieľom je aj v dnešnej – pre všetkých veľmi náročnej – dobe prinášať optimizmus, radosť a povzbudenie vo forme grafických myšlienok, zamyslení a modlitieb. Myslím si, že práve toto stojí za neustále rastúcou fanúšikovskou základňou a popularitou.

V čom vidíte prínos sociálnych sietí pre kresťanskú komunitu?

Keď Pán Ježiš povolal svojich učeníkov, povedal im, že z nich urobí „rybárov ľudí“. Ja som túto výzvu prijal tiež, avšak rybársku sieť som vymenil za sieť sociálnu, vďaka ktorej sa dnes dokážem dostať do mnohých domácností nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a prinášať im radostnú zvesť evanjelia.

Ľudia trávia na sociálnych sieťach pomerne veľa času a sú zaplavení množstvom informácií rôzneho charakteru, a tak je potrebné im ponúknuť hodnotné, podnetné a obohacujúce správy.

Na vašej facebookovej stránke uverejňujete rôzne modlitby a zamyslenia často reagujúce na aktuálne udalosti. Kto tvorí tento obsah? Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Myslím si, že práve aktuálnosť a pravidelnosť príspevkov patria medzi silné stránky, čo sa však na druhej strane odráža na časovej náročnosti pri samotnej príprave príspevkov. Ich obsahovú aj grafickú stránku mám na starosti ako administrátor stránky ja, pričom všetky „väčšie projekty“ konzultujem so správcom našej farnosti, pátrom Wiesławom Krzyszychom, MS.

Inšpirácia je naozaj rozmanitá: vypočuté kázne, prečítané knihy, myšlienky od kňazov, zahraničné internetové stránky a podobne. V poslednej dobe mám pocit, že pri vyhľadávaní nemusí vychádzať aktivita z mojej strany, pretože riadením Ducha Svätého „správna“ myšlienka skôr nájde mňa.

Čo ľudí láka? Ktoré správy sa im najviac páčia?

Ťažko povedať, čo sa ľuďom najviac páči, ale určite najväčší dosah majú rôzne modlitby a modlitbové výzvy, napríklad v Adventnom alebo Pôstnom období. Avšak niekedy pozitívne prekvapia svojím ohlasom aj jednoduché, no výstižné myšlienky. Z pohľadu komentárov je to podobne – vďaka Bohu, prevažujú také, ktoré zodpovedajú kresťanskému charakteru stránky.

Ako prebieha komunikácia medzi užívateľmi na vašej facebookovej stránke? Dokážu ľudia normálne komunikovať napriek odlišným pohľadom?

Určite sú príspevky, ktoré svojím obsahom vyvolajú väčšiu diskusiu, najmä ak ide o témy, ktoré sú aktuálne – koronavírus, obmedzenia bohoslužieb, prijímanie na ruku a podobne. Niekedy musím do komunikácie užívateľov zasiahnuť, predovšetkým vtedy, ak diskusia začne mať politický, vulgárny alebo protináboženský kontext (vyjadrenia proti pápežovi, biskupom či kňazom).

Ako by sa mal kresťan orientovať na sociálnych sieťach, kde sa okrem prínosných stránok nachádza aj množstvo takých, ktoré podnecujú hnev, nenávisť alebo zosmiešňovanie druhých, prípadne šíria klamstvá?

Postoj kresťana by mal byť v tomto prípade jednoznačný – navštevovať len tie stránky, ktoré sú pre jeho osobný vzťah s Bohom skutočným obohatením, teda stránky, kde jeho viera rastie, nádej sa uisťuje a láska posilňuje. Iné stránky človeka nenaplnia, skôr okradnú o pokoj, radosť a drahocenný čas.

Existujú aj stránky s náboženským obsahom, ktoré však hlásajú mylné učenie. Môže bežný kresťan takéto stránky rozpoznať? Existuje nejaký spôsob, ako ich vie človek odfiltrovať?

Dnes sa v týchto „náboženských“ stránkach neorientuje ľahko, keďže ich za pomerne krátku dobu vzniklo veľké množstvo. Určite by som si však dával pozor na tie stránky, ktoré nemajú v úcte, prípadne spochybňujú náboženské autority, nerešpektujú platné cirkevné nariadenia alebo uverejňujú alternatívne informácie z neoverených zdrojov.