Nastavme myseľ na dobro

Platí pravidlo, že negatívna myseľ nám nemôže priniesť pozitívny život. V mnohých prípadoch si sami vyberáme prostredie na život i zábavu, pričom bez akýchkoľvek škrupúľ tým dávame najavo, čo je pre nás dôležité.

Ľudia si len zriedkavo uvedomujú, že spôsob uvažovania a prikladania významu veciam i situáciám určuje, čo nás ovplyvňuje.

Príjmy a výdaje


Keď ráno prichádzame do práce s nepríliš pozitívnymi myšlienkami, je predpoklad, že celý deň sa s nimi bude  viac-menej trápiť. Pnutie nastane vtedy, keď sa pridruží nedoriešený problém.

V takejto atmosfére by sme za iných okolností vyhranenú situáciu zvládli bez mihnutia oka, no teraz nám spôsobila totálne vnútorné rozhodenie až nábeh na kolaps.

Je to úplne spontánny jav, ktorý práve do značnej miery súvisí s nastavením človeka. Často rezultujúci z dlhodobo prežívanej nerovnováhy telesných i duševných „výdajov a príjmov“, čo psychickej harmónii nepridá.

Podobne to platí aj v spirituálnej oblasti. Ak chceme duchovne načerpať, musíme sa na Boha nastaviť a darovať teda niečo aj jemu. Čas, sústredenie sa na modlitbu, ústup z „bojovej“ pozície voči blížnemu a podobne.
 

Ako z problému von?
 

Podstatné je koncentrovať našu pozornosť na dobrá. Nefungovať v systéme chvatu a náhlenia, len formálneho zvládania úloh.

Analogicky by sme to mohli pripodobniť fyzioterapii. Mali by sme hľadať body, ktoré nás tlačia, sú stuhnuté. Miesta, ktoré nezdravo zamestnávajú našu pozornosť a burcujú emócie.

Keď totiž dovolíme mysli sústrediť sa len na zápory a necháme negatívne myšlienky silnieť, pociťované emócie budú, prirodzene, tiež negatívne.

Odborníci tvrdia, že máme dispozíciu profilovať svoju osobnosť s permanentnou depresívnou či tenznou náladou, úzkostnými stavmi, so životným pesimizmom, s hnevom na všetkých okolo seba.

Ak nám to prerastie cez hlavu, je to oveľa ťažšie riešiteľný problém, ako keby sme sa usilovali zmeniť vlastné nastavenie. A o to by nám malo ísť.

 

Pár rád na začiatok


Začať by sme mali tým, že nebudeme myslieť v extrémnych rozmeroch. Nemusíme byť bezchybní ani stopercentní.

Nevytvárajme si dopredu ilúzie, klamlivé predstavy, ako by všetko malo byť a fungovať. Ľudská nedokonalosť  a ohraničenosť sú totiž rovnako na našej strane, ako aj na spoluhráčovej.

Zbavme sa zovšeobecňovania a produkcie domnienok. Pre našu psychiku je to škodlivé. Poznáte výroky: „Muži sú už takí a ženy onaké, aj tak nič nezmôžeme.“ Vlastnému pozitívnemu nastaveniu to nepridá.

Nepredpokladajme o človeku, ale radšej sami urobme prvý pozitívny krok k nemu. Naučme sa nedávať podmienky iným, ale ani sebe.

Budem láskavejší, keď bude aj manžel/ka, nadriadený či kolega. Týmto postojom disponujeme mnohí a zahmlievane ním  lenivosť meniť vlastné nastavenie.

Hovoriť: Budem spokojný, až keď... - nie je dobré. Zoznam podmienok môže byť príliš dlhý a navyše - keď budú aj iní myslieť podobne - je to vyslovene šachový pat.

Nečakajme, že sa niečo zmení. Terajšia chvíľa je najpodstatnejšia pre naše nastavenie na dobro. To najväčšie pochádza od Boha.