Nazreli sme na veľkonočný stôl našich susedov

Veľkonočné sviatky sú na Slovensku späté so slávením Ježišovho zmŕtvychvstania a inak tomu nie je ani u našich susedov Poliakov. „Wielkanoc“ je v Poľsku v prvom rade katolíckym sviatkom. Väčšinu obchodov nájdete zatvorených od Veľkého piatka až do Veľkonočného pondelka. Tradície rovnako ako veľkonočné pokrmy, keďže sme slovanskými národmi, sú veľmi podobné, avšak existujú aj rozdiely.
Jana Blaščáková 17.04.2019
Nazreli sme na veľkonočný stôl našich susedov

Poliaci chodia na Bielu sobotu dať si požehnať veľkonočné pokrmy do kostola. Ilustračná snímka: wikimedia commons

Podobne ako na Slovensku, aj v Poľsku sa na sviatky okrem duchovnej prípravy počas Pôstneho obdobia veriaci chystajú upratovaním svojich domácností a, samozrejme, nechýba ani príprava sviatočných jedál. Veľká noc je obdobím, v ktorom na poľských stoloch dominujú tradičné jedlá.

Veľa tradičného
Základ tvorí jednoznačne biely boršč (barszcz biały), plnené vajíčka (jajka faszerowane) a pečené bravčové mäso (pieczony schab).

Ďalšími veľmi obľúbenými pokrmami sú: hustá mäsovo-zeleninová kyslá polievka (żurek), rôzne nátierky – najčastejšie vajíčkové, uvarené klobásy a jaternice, údená šunka, červená repa s chrenom, paštéty, pečené bravčové karé či rôzne iné údeniny, všakovaké šaláty a koláče, ako napríklad mazurek.

Je nízky a na jeho základné cesto môžete pridať rôzne sladké pochúťky. Ďalším typicky veľkonočným zákuskom je „babka“ alebo „baba wielkanocna“, čiže bábovka z kysnutého cesta poliata cukrovou polevou a rovnako populárny je aj sernik (ako cheesecake).

Od regiónu k regiónu
Naši susedia majú na veľkonočnom stole podstatne viac jedál ako my Slováci a často sa líšia aj od regiónu. Ten malopoľský (juh Poľska) ponúka hustú chrenovú polievku (chrzanówka lanckorońska), ktorej meno vzniklo odvodením od názvu malej dediny Lanckorona v tomto regióne.

Pripravuje sa z čerstvo nastrúhaného chrenu, mäsa, údenín, klobás a nechýba ani zelenina. Býva zahustená múkou a kyslou smotanou, ochutená cesnakom, kôprom a podáva sa s vajíčkom a chlebom.

Na Sliezsku gazdinky vypekajú buchty buď s náplňou, alebo bez. Spomedzi iných jedál pripravujú už spomínaný żur (obdoba żurku) a święcelnik (sviatočný koláč) - koláč z kysnutého cesta s kúskami údenej šunky alebo klobás.

Ďalším populárnym sladkým pokrmom je tradičná nadýchaná majonézová bábovka (babka majonezowa), pečená zo zmesi pšeničnej a zemiakovej múky s pridaním tzv. poľskej sviatočnej pochúťky, bez ktorej si mnohí krajania nedokážu sviatky ani predstaviť - majonézy. Medzi iné sliezske pečivo patria aj tradičné zákusky, najčastejšie plnené tvarohom alebo makom.

„Barszcz czerwony z kiszonych buraków“, čiže boršč z nakladanej červenej repy, a tzv. zalewajka, kyslá zemiaková polievka s hríbmi, sú veľmi chutné a zároveň populárne polievky na severovýchode Poľska.

V tomto regióne nemôžeme opomenúť veľkonočnú tvarohovú paschu upečenú z tvarohu, smotany, masla, vanilky, medu, žĺtkov a sušeného ovocia. Veľmi špeciálne miesto spomedzi sladkostí v tejto časti Poľska má „sękacz“.

Pečie sa z tukového piškótového cesta na otvorenom ohni, skladá sa z viacerých vrstiev a má špeciálny tvar. Vyzerá ako valec, ktorý je v prostriedku dutý a na povrchu má zvláštne výstupky, ktoré cukrári vytvárajú pri pečení.

Veľkopoľský región sa pýši viac mäsovými ako sladkými pokrmami. Na stoloch nechýba teľacina pripravovaná na cesnaku či huspenina.

Medzi tradičné veľkonočné jedlá v pomorskom regióne patrí šunka pečená v ceste, ktorá sa podáva „priamo z pece“ alebo na studeno. Okrem toho Pomorania pečú aj mrveničkový koláč (kuch z kruszonką) v klasickom tvare, môže byť však aj okrúhly či v tvare bábovky.

Známy je takisto mrkvový koláč (kuch marchewny), v minulosti nazývaný aj koláčom chudobných pre dostupnosť surovín na každom hospodárstve.

Bez ohľadu na región nemôžeme zabudnúť na žeruchu, o ktorej sa hovorí, že je symbolom vitality a života a často sa objavuje na veľkonočných stoloch.     
Poliaci, podobne ako Slováci na východnom Slovensku, chodia na Bielu sobotu požehnávať tieto pokrmy do kostola.

Okrem šunky, vajíčok, klobások, chrenu a cvikly nezabudnú do košíka priložiť ani soľ, korenie a chlieb. Niektoré gazdinky vezmú aj upečené veľkonočné baránky alebo ručne maľované „pisanki“, čiže vyfúknuté maľované vajíčka, ktoré sú pôvodom práve z Poľska.

Poľská kuchyňa je naozaj veľmi bohatá a každý región má čo ponúknuť. Stačí si urobiť výlet, možno práve aj počas týchto sviatkov, a začať ochutnávať a ochutnávať alebo sa inšpirovať jedným z obľúbených receptov Jána Pavla II. Veríme, že nebudete sklamaní.