Nerobme z miestností chladničky

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by teplota v interiéri počas dňa nemala presiahnuť 32 stupňov Celzia, v noci by sa mala udržiavať pod 24 stupňov. Najmä seniori, deti či chronicky chorí ľudia by si na reguláciu teploty mali dávať pozor.

Vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) Milada Eštóková odporúča ako prevenciu prehrievania domácností a pracovísk odpojiť čo najviac elektrických zariadení, ktoré práve nepoužívame. Môže z nich totiž sálať teplo. Rovnako čo najmenej používať umelé osvetlenie.

Najlepšie je vetrať

„Všeobecne možno povedať, že v záujme zabezpečenia dobrej kvality ovzdušia v budovách sa odporúča, pokiaľ to prevádzkové a hygienické podmienky umožňujú, často a intenzívne vetrať, prednostne prirodzeným vetraním prostredníctvom otvorených okien, a to aj v budovách s núteným vetraním,“ hovorí Oľga Miklánková z odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.

V horúcich dňoch najmä počas noci či skoro ráno. Cez deň už okná otvárať netreba, ak to nie je nevyhnutné. Ak však teplota aj napriek opatreniam stúpa, nastupuje ventilátor či klimatizácia. Úrad verejného zdravotníctva varuje:

„Ak sa rozhodnete používať ventilátory, je potrebné ich umiestniť a nasmerovať mimo prítomných osôb. Prúd vzduchu dlhší čas nasmerovaný do tváre prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a ďalším zdravotným problémom.

WHO zdôrazňuje, že pri teplotách nad 35 stupňov Celzia ventilátory nedokážu znižovať riziko zdravotných komplikácií v dôsledku horúčav.“

Klimatizácia nie je riziko, ak sa používa správne

Oľga Miklánková vysvetľuje, že „pri správnom dimenzovaní podľa veľkosti priestoru a požiadaviek na mikroklimatické podmienky, pri správnej prevádzke, správnej údržbe klimatizačného zariadenia (najmä filtrov) môžeme povedať, že klimatizácia nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí“.

Približuje princíp fungovania klimatizačného zariadenia: „Nasáva vzduch z vonkajšieho prostredia, ktorý sa ďalej filtruje a podľa potreby ohrieva alebo ochladzuje, zvlhčuje, vysušuje a rozvádza. Moderné zariadenia majú rôzne filtre, ktoré pri správnej údržbe pomôžu dosiahnuť v klimatizovanom priestore zdravú a kvalitnú klímu.

Klimatizačné zariadenia nielen privádzajú vzduch zvonka, ale ho aj čistia a ovplyvňujú jeho vlhkosť.“ Netreba však zabudnúť pozatvárať okná i dvere, inak sa miestnosť nevychladí. Aby nám pomáhala a nie škodila, treba ju používať s mierou a efektívne.

„Ani pri vonkajších vysokých teplotách netreba miestnosť premeniť na chladničku, vzduch by sa mal ochladiť na potrebnú mieru. Klimatizácia by sa nemala používať počas dňa viac ako štyri hodiny denne a osoby, ktoré trpia chronickými ochoreniami, by mali túto dobu ešte skrátiť, prípadne sa vyhnúť jej používaniu.

Optimálne je zapínať klimatizáciu na jedno- až dvojhodinové bloky. Tento čas stačí na to, aby sa vzduch upravil. Pri nastavení klimatizácie treba dbať o to, aby boli splnené požiadavky na mikroklímu vnútorného prostredia, teda aby v danom priestore bola správna teplota, vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu.

Pri umiestnení klimatizačnej jednotky treba dávať pozor, aby prúd vzduchu nesmeroval priamo na človeka, ale aby bol rovnomerne rozložený v priestore,“ radí Oľga Miklánková z ÚVZ SR.

Pozor na teplotný šok

Často sa apeluje na to, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov Celzia. „Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno, do horúceho prostredia môže dôjsť k takzvanému teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu.

Nato, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia, je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie. Termoregulačné procesy súvisia s vekom – sú menej účinné u starých ľudí a u malých detí, ďalej u ľudí so symptomatickou alebo asymptomatickou kardiovaskulárnou chorobou, súvisia tiež s pravidelným užívaním liekov, celkovým zdravotným stavom jedinca, so stavom výživy a podobne,“ objasňuje odborníčka.

Náhle teplotné zmeny sú rizikom najmä pre tieto skupiny ľudí. „Organizmus sa snaží pri prechodoch do teplotne odlišného prostredia prispôsobiť pomocou vysokého výkonu termoregulačných mechanizmov. Ak tieto zmeny trvajú dlhší čas a ak sú veľmi časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje.

Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu, preto sa odporúča pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore (napríklad na chodbe) a až potom ísť von. Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme.

Nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky. Znova treba však zdôrazniť, že osoby zdravé, s pravidelným pohybovým režimom a otužilé sa dokážu rýchlejšie adaptovať než osoby oslabené a chronicky choré.“ Klimatizáciu by mali opatrne používať i rodičia s malými deťmi.

„Detský jedinec patrí do skupiny citlivých jedincov, pretože organizmus dieťaťa sa vyvíja, dotvára sa najmä jeho termoregulačný mechanizmus a imunitný systém, a tak je vnímavejší na teplotné zmeny, ktoré spôsobuje používanie klimatizácie.

Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie najmä pri deťoch sa treba držať hesla, že menej je niekedy viac, a používať ju s rozumom.“

Nefúkať do tváre či na telo

Hoci nízka teplota v miestnostiach sa zdá v horúcich dňoch príjemným osviežením, prechod do vysokých teplôt predstavuje pre organizmus riziko.

„Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, bolesť hlavy, astmu, bolesti chrbtice,“ vymenúva nepriaznivé účinky neuváženého používania klimatizácie Oľga Miklánková z odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.

„Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba, teda pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia.“ Základom je tiež správne nasmerovanie prúdenia vzduchu.

„Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, nosných dutín.“ Podobné pravidlá platia aj pri chladení vzduchu v aute, prevažne pri dlhých cestách.

„Klimatizáciu v aute odporúčame časovo regulovať na 10 až 15 minút za hodinu. Prúd chladného vzduchu smerujte tak, aby nefúkal priamo na posádku. Najlepšie je viesť ho na čelné sklo, prípadne k nohám. Aj v aute platí ideálny rozdiel teploty vonku a vnútri 5 až 7 stupňov Celzia, dodržte ho aj v najväčších horúčavách.

Ak z auta často vystupujete a nastupujete, rozdiel teplôt by mal byť ešte nižší,“ podčiarkuje vedúca odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR Milada Eštóková.

Nezabudnúť na údržbu

Okrem správneho a rozumného používania klimatizačného zariadenia treba dbať aj na jeho údržbu a čistotu. Najlepšie aspoň dvakrát do roka – pred prvým použitím a na konci sezóny. Inak hrozia zdravotné problémy.

„Klimatizačnú jednotku treba pravidelne kontrolovať a starať sa o pravidelné čistenie a výmenu filtrov (na základe pokynov výrobcov). Pri nedostatočnej údržbe sa prístroje na úpravu vzduchu môžu stať zdrojom mikrobiálneho znečistenia (plesne a baktérie).

Mikroorganizmy sa môžu kumulovať v potrubí vzduchotechniky, na filtroch čistiacich zariadení, v nádržkách zvlhčovačov a pri vhodných podmienkach sa môžu aj rozmnožovať,“ vystríha Oľga Miklánková pred neudržiavanou klimatizáciou.

Hlavne v pandemickej situácii je zvlášť vhodné častejšie dezinfikovať výparník klimatizačnej jednotky a udržiavať v čistote filtre i vzduchové prieduchy.