Nič viac vám nemôžem darovať

Na vnútornom obvode obrúčky bolo vygravírované srdce na dlani a slová: Nič viac ti nemôžem darovať. Tento symbol vyjadruje pravú podstatu Vianoc. Keď Boh zoslal na svet ľudstvu svojho jediného Syna, akoby povedal podobné slová: Nič viac vám nemôžem darovať.

Podstatou vianočných sviatkov je preto správa o jednom z najradostnejších tajomstiev našej spásy. Boží Syn sa stal človekom! Prišiel na zem, aby nám rozprával o Bohu naším ľudským jazykom.

Táto radostná správa o jeho narodení zároveň obsahuje dôležité posolstvo. Všemohúci Boh, Pán neba i zeme, nekonečne miluje každého jedného z nás a túži po našom šťastí.

Nielenže nás miluje, ale je aj naším Otcom a my všetci sme si navzájom bratmi a sestrami. Napokon Boh poslal na zem svojho Syna preto, aby on, žijúci ľudským životom, naučil nás, ako máme žiť, aby sme dosiahli trvalé šťastie v nebi.

SVÄTÁ VEC

Vianoce nie sú len pripomienkou udalostí spred vyše dvetisíc rokov pre nás kresťanov. Správa o narodení Ježiša Krista je evanjeliom, radostnou zvesťou pre všetkých ľudí. Podstatou vianočných sviatkov je oslava Boha, ktorý sa stal človekom, stal sa ľuďom natoľko blízkym, že mu nič ľudské nie je cudzie.

Vzal na seba našu ľudskú prirodzenosť a stal sa nám podobným vo všetkom okrem hriechu (porov. Hebr 4, 15). Preto ani nám, ktorí sme ho prijali a uverili sme v neho, nesmie byť nič ľudské cudzie.

Mali by sme mať pochopenie pre bratov a sestry v každej ich životnej situácii. Boh, ktorý sa zdal taký vzdialený, sa nám stal blízkym. Stal sa jedným z nás. Je Emanuel, Boh s nami.

Ľudská prirodzenosť je to miesto, kde sa s nami Boh stretáva. Byť človekom je niečo úžasne veľké, keď sa neštítil zobrať na seba ľudskú prirodzenosť. Je to svätá a veľká vec byť človekom.

UNIVERZÁLNOSŤ

Evanjelium podľa Lukáša o narodení Ježiša Krista hovorí: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 – 11).

Tento výrok upozorňuje na skutočnosť, že Boží Syn prišiel na svet pre všetkých ľudí bez ohľadu na národnosť, farbu pleti, spoločenské postavenie, náboženské presvedčenie či zmýšľanie.

Prišiel dokonca aj pre tých, ktorí v neho neveria. Práve rozmer univerzálnosti a otvorenosti Cirkvi opakovane zdôrazňuje pápež František. Dôsledne ho rozpracoval v encyklike Fratelli tutti, v ktorej vyzýva, aby sme sa ako kresťania nevyčleňovali a neuzatvárali do seba.

Naopak, našou úlohou je ísť von a prinášať radostnú zvesť ľuďom. Na základe našich skutkov a života majú iní poznať, že sme kresťania, že patríme Kristovi. Nestačí byť veriacimi, potrebné je byť vierohodnými, teda aby sme žili tak, ako veríme.

Pápež v encyklike hovorí, že „viera ponúka v skutočnosti neslýchanú motiváciu na spoznanie druhého, pretože kto verí, môže spoznať, že Boh miluje každú ľudskú bytosť nekonečnou láskou a dáva jej tým nekonečnú dôstojnosť“.

NOVÉ SLNKO

Nie je náhoda, že Vianoce slávime v období zimného slnovratu. V starej Rímskej ríši oslavovali 25. decembra sviatok Dies Natalis Solis Invicti, deň narodenia neporaziteľného slnka.

Slnko dáva život a bez slnka by sme nemohli žiť. Kresťania neskôr určili narodenie Ježiša Krista, nového slnka, práve na 25. decembra. On je Boží Syn, svetlo sveta, bez ktorého niet skutočného života.

Vianoce nám rok čo rok pripomínajú, že Boh nám dal všetko. A pozývajú nás, aby sme všetko dali aj my. Sú časom obdarovania, časom, keď nemáme myslieť na seba, ale na iných.

Skúsme tieto Vianoce vyjsť zo seba, opustiť svoje ego, odpustiť. Nemyslieť na rozdiely, ale hľadať, čo nás spája, neodsudzovať, ale bezvýhradne prijímať. Staňme sa sami darom pre iných.