Nie za odmenu, ale ako posila

Takýto postoj má korene v dávnejšej minulosti, keď bola Eucharistia naozaj vnímaná ako odmena za „dobrý život“. Veriaci ju prijímali zriedka, väčšinou iba počas veľkých sviatkov a na púťach.

„Pápež Pius X. však na začiatku 20. storočia zaviedol prax častého svätého prijímania. Svojím rozhodnutím tak zdôraznil, že Eucharistia nie je odmena pre dokonalých, ale pokrm pre nás slabých,“ pripomína kňaz Plzenskej diecézy a dogmatický teológ Pavel Frývaldský.

NIK NIE JE ÚPLNE DOKONALÝ

Eucharistia je Boží dar, ktorý nám bol daný úplne zadarmo. Myšlienka odmeny túto Božiu veľkorysosť obdarovania spochybňuje. „Vedie nás to k tomu, že nakoniec hľadáme ospravedlnenie sami v sebe, a nie v Božej milosti. Tu je viditeľný postoj pýchy, ktorá si od Boha niečo nárokuje a nie je schopná radosti z jednoduchej vďačnosti,“ upozorňuje teológ.

Vysvetľuje, že každý z nás pácha hriechy a je preto samozrejmé, že k  oltáru Božieho milosrdenstva prichádzame ako hriešnici, nie ako dokonalí a bezchybní.

Je však dôležité pristupovať k Eucharistii ako ten, kto svoju vinu uznáva a koná pokánie. „Ak sme si teda vedomí slobodne spáchaného skutku v závažnej záležitosti, je určite vhodné pristúpiť najprv k svätej spovedi,“ prízvukuje kňaz.

VNÚTORNÉ SPOJENIE

Eucharistia pre človeka vyjadruje jeho vnútorné spojenie s Ježišom, ktorý nás sýti svojou láskou. A práve to je dôvod, prečo Cirkev povzbudzuje veriacich k častému prijímaniu.