Nielen očakávania, ale aj hranice

V porovnaní s minulosťou sa starí rodičia dnes nachádzajú v inom časovom, sociálnom a kultúrnom kontexte.

„Kým v minulosti boli prarodičia prirodzená súčasť viacgeneračných domácností a  spolupodieľali sa na výchove detí, dnes často žijú samostatne a ich pomoc nie je samozrejmosť, ale vec dohody,“ približuje Michal Oláh, vysokoškolský profesor a sociálny pracovník.

SPRÁVNE ZADEFINOVANIE

Starí rodičia sú v rodinách oporou svojou vyváženou rolou medzi starostlivosťou, opaterou a odovzdávaním hodnôt. Nie sú to len starší ľudia, ktorí doma oddychujú, viacero je takých, ktorí sú stále produktívni.

„Moji rodičia majú po sedemdesiatke, otec je ešte aktívny programátor v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mama asistentka vedúcej oddelenia v spoločnosti s viac ako 5500 zamestnancami,“ prezrádza Michal Oláh.

„Obaja sa nám už pár rokov ,vyhrážajú‘ odchodom do dôchodku, no ani jeden z nich sa tam reálne nechystá. Ich pracovné zaťaženie ich paradoxne neizoluje od vnúčat, ale približuje k nim. Riešia s nimi aktuálne témy a majú tak aj dosť peňazí na rozmanité trávenie spoločného voľného času.“

Dôležité je správne zadefinovať pojmy starý rodič a starý človek. Neznamená to výlučne to isté. Mnohí sa babkami a dedkami stanú ešte v produktívnom veku alebo sú čerství dôchodcovia.

Z toho vyplýva, že viacerí starí rodičia čelia výzve, pretože okrem vnúčat majú ešte aj svojich rodičov, o ktorých sa treba starať. Michal Oláh hovorí, že ide o takzvanú sendvičovú generáciu.