Nikto nevie, ako svätý Anicét zomrel

Svätý Anicét sa narodil v sýrskej Emese (dnešný Homs) koncom prvého storočia, okolo roku 92. O jeho ranom živote sa veľa informácií nezachovalo, vieme však, že jeho rodičia boli Sýrčania a Anicét bol prvým pápežom pochádzajúcim zo Sýrie. 

Na pápežskom stolci 11 rokov

Po umučení jeho predchodcu, pápeža Pia I. zasadol na pápežský stolec práve Anicét. Bolo to okolo roku 157, niektoré zdroje uvádzajú už rok 153; bol v poradí 11. rímskym pápežom. Jeho pontifikát bol poznačený odporom voči Cirkvi a skončil sa približne v roku 168 – po pápežovej smrti. Jeho nástupcom sa stal Soter. 

Bojoval proti bludárom, ktorí obhajovali gnosticizmus. Ten zažíval najväčší rozmach v neskorej antike do 3. storočia. Charakterizuje ho odmietanie hmotného sveta, spásna rola poznania a vyznačuje sa vierou v božskú iskru v človeku. Zaujímavosťou je, že tento pápež zakázal kňazom nosiť dlhé vlasy. Zrejme to súvisí práve s gnostikmi, ktorí sa vyznačovali dlhými vlasmi, a pápežov zákaz bol dôkazom jeho nesúhlasu s touto skupinou.

Pravdepodobne udržiaval kontakt aj s historikom a autorom antignostických diel – Hegesippom, ktorý na vieru konvertoval až v dospelosti. 

Spor o Veľkú noc

Východná a západná cirkev mali od začiatku nedorozumenia, ktoré sa snažili zjednotiť. V polovici druhého storočia sa do Ríma za pápežom Anicétom vybral sv. Polykarp, biskup zo Smyrny, ktorý bol žiakom apoštola Jána.  Chcel s ním rokovať o zosúladení nejakých zvyklostí, a hoci sa vo viacerých veciach dohodli, spoločnú cestu nenašli v dátume slávenia Veľkej noci. 

Polykarp sa prikláňal k židovsko-apoštolskej tradícii, ktorá Veľkú noc slávi v deň prvého jarného mesačného splnu, teda podľa židovského kalendára 14. nisana. Nepokladal za dôležité, na ktorý deň týždňa by to vyšlo. Cirkev na Západe stála za presným dňom Kristovho zmŕtvychvstania – nedeľou po prvom jarnom splne. Nedohodli sa, avšak rozišli sa v pokoji a bez ďalších sporov. Pápež dokonca Polykarpovi nebránil v pokračovaní preferovaného slávenia Veľkej noci. 

Dátum slávenia Veľkej noci sa napokon zjednotil až o takmer 200 rokov neskôr – na cirkevnom sneme v Nicei v roku 325. 

Mučenícka smrť?

Cirkev uznáva pápeža Anicéta ako mučeníka, ale žiadne dôkazy o jeho mučeníctve neexistujú. Dokonca ani záznamy o jeho smrti. Pravdepodobne zomrel okolo roku 168. Traduje sa, že bol umučený na príkaz rímskeho cisára Lucia Vera – adoptívneho brata Marca Aurelia. 

Svätého pápeža Anicéta si pripomína Cirkev na Východe i Západe – ako inak, každá v inom termíne. Kým na Východe má sviatok 17. apríla, Západ si ho uctieva o tri dni neskôr, hoci nebolo to tak od začiatku.

Pôvodne mali obe cirkvi spoločný dátum – 17. apríl sa totiž považoval za deň jeho umučenia či smrti. Až v roku 1970 sa v Cirkvi na Západe jeho sviatok presunul na súčasný 20. apríl.