Nikto z nás nepochybuje o užitočnosti tohto spolku

Rovnakú otázku, či je potrebný a užitočný tento spolok, si jeho členovia kládli počas celej 149-ročnej histórie, a nebolo to inak ani na 88. valnom zhromaždení 30. marca 2019 v Trnave.

Valné zhromaždenie Spolku svätého Vojtecha, ktoré je jeho najvyšším orgánom, sa v súčasnosti koná pravidelne každé štyri roky. Rozhoduje o najdôležitejších zmenách tejto organizácie, medzi ktoré patria napríklad zmena stanov, podmienky členstva či výška členského poplatku.

Kuriozity z histórie 
Hoci ide o vážne veci, priebeh valných zhromaždení bol niekedy spojený doslova s kurióznymi situáciami, ktoré sú zachytené aj v publikácii Štefana Hanakoviča Dejiny Spolku svätého Vojtecha (Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2005) či v časopise Pútnik. Časopis slovenských katolíkov (Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1926 – 1944).

Svedčí o tom hneď Druhé valné zhromaždenie Spolku svätého Vojtecha, ktoré bolo zvolané na 27. septembra 1871 do Nitry, teda približne rok po zakladajúcom valnom zhromaždení

Večer predchádzajúceho dňa v byte kanonika Valentína Nécseya o 18.30 zasadal výbor, ktorý pripravoval jeho priebeh. O necelé dve hodiny rokovanie prerušili najatí výtržníci, ktorí rozbili okná a vhodenými kameňmi poranili niektorých členov výboru.

Skala mierená na hlavu Andreja Radlinského však cieľ nezasiahla, pretože Radlinský sa práve zohol pod stôl. Cieľom tohto útoku bolo údajne eliminovať činnosť Spolku svätého Vojtecha a valné zhromaždenie zostalo neukončené.

Ako je známe, celé dejiny Spolku svätého Vojtecha sú poznačené rozličnými vnútornými, osobnými i vonkajšími konfliktmi, a práve tie sa stali dôvodom, prečo mladá generácia nemala často záujem angažovať sa v Spolku svätého Vojtecha.

„Do práce v Spolku svätého Vojtecha sa mladí kňazi nehrnuli. Do konkurzu za správcu Spolku svätého Vojtecha sa prihlásil z mladých jedine kaplán Ján Pöstényi. Ostatní sa hlásili k tým politickým stranám, ktoré viac sľubovali.

Napätie sa vystupňovalo až tak, že sa nad tým pozastavila aj verejnosť: ,Majte svedomie, ľudia! A nebite sa vo svätostánku!’,“ píše sa o voľbách riaditeľa SSV v roku 1920. Autor za „svätostánok“ v tomto prípade považoval Spolok svätého Vojtecha, „do ktorého sa dostala všetka špina z ulice, egoizmus a straníckosť“.

Závratné počty členov
Hoci Spolok svätého Vojtecha spočiatku bojoval o svojich členov, v roku 1922 sa konalo 52. valné zhromaždenie v Prešove, ktoré malo slávnostný charakter a prišlo naň 25-tisíc členov i priaznivcov SSV. Už v tomto roku sa jeho predstavitelia rozhodli „urobiť maximum pre získanie nových členov“.

V radostnom duchu sa nieslo 65. valné zhromaždenie v roku 1935: „Je nás 100-tisíc! Dosiahli sme toto pekné číslo a teraz zase do práce, ďalej hľadať nových členov... A bude nás viac, musí nás byť ešte viac,“ odznelo na stretnutí v Trnave.

Biskup Pavol Jantausch na ňom tiež oznámil, že keď o tomto úspechu informoval pápeža Pia XI., vyslovil Spolku svätého Vojtecha najvyššie uznanie a čiastočne aj vďaka postaveniu SSV vznikla na Slovensku samostatná teologická fakulta.

Počet členov SSV narastal aj po druhej svetovej vojne. Ročne pribúdalo vyše 15-tisíc členov, v roku 1948 dokonca 20-tisíc. Na Slovensku, ktoré v roku 1947 malo 2 408 000 obyvateľov, to bola mohutná sila, pretože išlo o rodinné členstvo, čo v štatistických prepočtoch predstavuje tretinu obyvateľstva.

Historicky najvyšší počet členov dosiahol SSV v roku 1953. V tom čase sa v ňom angažovalo až 250 535 ľudí a združenie bolo následne zakázané komunistickou diktatúrou.

Nové dejiny začal Spolok svätého Vojtecha písať po roku 1990. Obnovujúce valné zhromaždenie sa konalo v Trnave 14. septembra 1990, pretože na tento deň pripadalo 120. výročie zakladajúceho valného zhromaždenia Spolku svätého Vojtecha. Obnovená bola členská základňa, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 2002, keď mal Spolok svätého Vojtecha 114 115 členov.