Nitra zažila pred sto rokmi veľkú slávnosť

Nitrianska diecéza vznikla v roku 880 bulou pápeža Jána VIII. Industriae tuae.

„Bulou tento pápež zriadil Nitrianske biskupstvo a kňaza Vichinga, ktorého knieža Svätopluk poslal do Ríma, vysvätil za biskupa a vymenoval za prvého nitrianskeho biskupa.

Nie je vylúčené, že v Nitre mohol sídliť aj arcibiskup Metod, keďže v spomínanej bule sa uvádza, aby Viching, ako sufragán, poslúchal svojho arcibiskupa Metoda, ako to vyžadujú posvätné kánony,“ vovádza do histórie najstaršej slovenskej diecézy Jaroslav Ondráš.

Jeden z najstarších kostolov v najstaršej diecéze

Význam diecézy spočíva práve v jej historickosti: „Je pravdepodobné, že sa tu pri svojom príchode na Veľkú Moravu zastavili svätí solúnski bratia Cyril a Metod.“ Kresťanské korene však mala nitrianska oblasť ešte pred príchodom vierozvestcov.

„Pred nimi tu účinkovali írsko-škótski misionári. Veď ako inak by tu dal postaviť kresťanský kostol nitrianske knieža Pribina, venujúc ho svojej manželke, ktorá bola kresťankou, hoci on sám bol vtedy ešte pohanom a krst prijal až pred svojou smrťou.

Kostolík na nitrianskom vŕšku posvätil salzburský arcibiskup Adalrám v roku 828, teda ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Zasvätil ho biskupovi a mučeníkovi sv. Emerámovi. Dnes je to nitrianska katedrála – sídlo nitrianskeho biskupa.

Samozrejme, je už po mnohých prestavbách a úpravách, takže pôvodný kostolík tvorí len nepatrnú časť,“ hovorí o jednom z najstarších kresťanských chrámov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe nemčiniansky farár.

Československá republika priniesla slovenských biskupov

Turecká expanzia, medzináboženské rozbroje či vznešený pôvod biskupov neslovenskej národnosti. Hoci to stáročia jediná slovenská diecéza nemala jednoduché, na biskupskom stolci sa vystriedalo viacero biskupov, ktorí diecézu obohatili.

„Ladislav Maťašovský spravoval Nitrianske biskupstvo za kuruckých vojen. Všestranne pomáhal mestu a odkázal celý svoj majetok na dobročinné ciele. V Nitre založil gymnázium. Biskupovi Ladislavovi Adamovi Erdödimu sa v rámci rekatolizácie podarilo vrátiť do Katolíckej cirkvi 50 000 protestantov.

Vykonal rozsiahle úpravy na nitrianskej katedrále, čím sa považuje za druhého tvorcu terajšej katedrály. Biskup Imrich Esterházi spravoval biskupstvo v čase veľkého moru a z vďačnosti za jeho ukončenie dal v roku 1750 postaviť pred hradom mariánsky morový stĺp Nepoškvrneného počatia Panny Márie,“ vymenováva aspoň niektoré významné mená Jaroslav Ondráš.

Po skončení prvej svetovej vojny sa Európa aj slovenské územie zásadne zmenili, aj z cirkevného hľadiska: „Vedúci predstavitelia prvej Československej republiky v rámci odstránenia maďarizácie vypovedali dvoch biskupov, konkrétne Viliama Batthyányiho z Nitry a Wolfganga Radnaia z Banskej Bystrice.

Spišský biskup Alexander Párvy a rožňavský biskup Ľudovít Baláš čoskoro zomreli a Slovensko zostalo s jediným biskupom v Košiciach, ktorým bol Augustín Fischer-Colbrie. Biskupi počas monarchie pochádzali prevažne z významných rodov, už pred menovaním za biskupov mali svoje rodové erby a väčšinou neboli slovenskej národnosti.“

Karol Kmeťko sa výziev nezľakol

Po odchode Viliama Batthyányiho zostal biskupský stolec viac ako dva roky uprázdnený. Veľkým problémom bolo slabé sociálne zabezpečenie mnohých rodín a vlažný duchovný život po skončení vojny. Na nového nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka sa preto kládli veľké nároky, on sa ich však nezľakol.

„Prioritne sa zameral na kňazský dorast v diecéznom seminári, ktorý bol vo vojnovom čase vo veľmi úbohom stave. Za jeho pôsobenia sa počet bohoslovcov mnohonásobne zväčšil. Veľkú zásluhu má aj na príchode mnohých rehoľných spoločenstiev na územie diecézy.

Osobitný vzťah mal k misiám. To sa prejavilo aj v napísaní veľkého dvojzväzkového diela Svetové misie, z ktorého dodnes mnohí čerpajú. Záležalo mu tiež na duchovnom i materiálnom dobre všetkých veriacich svojej diecézy, preto využíval každú príležitosť stretať sa so svojím ľudom v ich farnostiach. Osobitnú pozornosť venoval mládeži, zvlášť tej akademickej, pretože v nej videl budúcnosť národa i Cirkvi.“

Podľa slov Jaroslava Ondráša zanechal biskup Kmeťko diecézu stabilizovanú v každej oblasti. Svedčí o tom diecézny seminár, fungovanie viacerých reholí či dobročinných diel. Ťažšie obdobie prišlo s nástupom totalitného režimu, ktorý zrušil spomínaný seminár a mnohé diela, ktoré biskup s námahou vybudoval.

Jaroslav Ondráš však dodáva, že napriek tomu a vďaka Bohu nastupovali do vedenia diecézy ďalší horliví pastieri – v čase totalitného režimu to bol Eduard Nécsey a Ján Pásztor, po zmene spoločenskej situácie najmä kardinál Ján Chryzostom Korec a súčasný diecézny biskup Viliam Judák, ktorému v jeho pastoračnej práci bude pomáhať novovymenovaný pomocný biskup Peter Beňo.