Nová kalvária na Kysuciach ctí odkaz predkov
Farár Marian Vojtek avizuje, že po uvoľnení opatrení sa spoločné pobožnosti krížovej cesty budú konať pravidelne, najmä v Pôstnom období. Snímka: archív mesta Krásno nad Kysucou
Krásňanská kalvária vyrástla na vrchu Diel, ktorý sa vypína ponad mesto. Vidno odtiaľ pekne na sútok riek Kysuca a Bystrica, kostol, námestie, futbalový štadión, široké okolie. Je to ideálny vyhliadkový bod. A práve tento fakt stál na začiatku myšlienky vybudovať kalváriu na tomto mieste.
Výber lokality
Na vrchole kopca sa mesto pred pár rokmi rozhodlo postaviť rozhľadňu. Pri zameriavaní pozemku chcel vtedy primátor vyskúšať prístup na vrch nielen autom, ale i peši.
„Po ceste z miesta budúcej vyhliadkovej veže som zbadal, že bývalý priestor starej hustej hory je vyrúbaný a vysadený mladými stromami. Zostala však nezarastená zvážnica, po ktorej sa sťahovalo drevo.
Bola síce v dezolátnom stave s veľkými vymytými jamami po traktoroch, ale neboli tam žiadne stromy, ktoré by sme museli vyrúbavať. A odvtedy až po schválenie projektu rozhľadne som začal uvažovať o vybudovaní kalvárie v tejto lokalite,“ približuje pre Katolícke noviny primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Pridal ešte jeden dôvod umiestnenia kalvárie. Keď pred desiatimi rokmi nastupoval do úradu, prišla za ním staršia obyvateľka mesta. Povedala mu o jednom svojom sne, podľa ktorého by mal na mieste, kde dnes stojí kalvária, postaviť kaplnku.
„Vtedy bol celý kopec zarastený starým smrekovým porastom a ani v odvážnych myšlienkach som si nevedel predstaviť, ako by sme tam takéto niečo zrealizovali. Keď sme však začali srealizáciou vyhliadkovej veže a išiel som dolu kopcom, spomenul som si na túto pani, ktorú už medzitým Pán Boh povolal.
Tým, že hora bola vyrúbaná, bral som postavenie kalvárie aj ako dodatočné splnenie sna, ktorý mi vtedy predniesla.“
Výjavy krížovej cesty z kovu
Výstavba kalvárie sa začala pred rokom na jar. Práce v ťažkom teréne neboli jednoduché. Materiál sa po malých množstvách vozil na špeciálnych vozidlách. Postupne sa však podarilo postaviť všetky zastavenia – od prvého až po štrnáste.
Objekty jednotlivých zastavení majú pôdorys 100 x 90 centimetrov a výšku 200 centimetrov. Na vrchu každého je strieška v tvare ihlanu.
Výjavy krížovej cesty zobrazujú kovové plastiky Stanislava Mikovčáka. Vykoval ich z materiálov, ktoré sa v minulosti používali pri prácach na Kysuciach.
„Naši predkovia by bez týchto nástrojov len ťažko prežili. Či sú to staré motyky, rôzne železné pásy, ktorými boli uchytené vráta na uskladnenie sena pre dobytok, prípadne kovové veci, ktoré používali pri opracovanídreva, podkúvaní koní alebo uchycovaní náradia.
Naši predkovia nám aj prostredníctvom týchto symbolov, ktoré už v súčasnosti nevídame, pripomenuli, že život na Kysuciach nebol vždy taký ľahký ako teraz. Museli veľa obetovať, aby sme sa mali lepšie. Tak ako sa Pán Ježiš obetoval pre ľudí,“ pripomína Jozef Grapa.
Na plastiky bolo použitých približne 150 až 200 kilogramov železa.
Ľudia si ju rýchlo obľúbili
Okrem objektov jednotlivých zastavení bol vybudovaný aj chodník, odvodňovacie rigoly, priepusty na zachytávanie dažďovej vody, lavičky, koše, posedenie s prístreškom a tiež záchytné parkovisko na začiatku krížovej cesty.
Zaujímavosťou je, že pri šiestom zastavení objavili prameň pitnej vody. Ten zachytili do vybudovanej kamennej studničky, kde môžu návštevníci kalvárie nájsť osvieženie. Na vrchole ich pár metrov za posledným zastavením privíta spomínaná vyhliadková veža.
Zrejme aj vďaka tejto vybavenosti si kalvária našla veľkú obľubu medzi miestnymi, ktorí tam počas pandemických opatrení trávia voľné chvíle v prírode. No neprichádzajú iba obyvatelia Krásna nad Kysucou. Jozef Grapa spomína návštevníkov z celého Slovenska, od Bratislavy po Košice.
„Vždy, keď sa pandemické opatrenia trocha uvoľnia, vidíme príliv ľudí mimo regiónu Kysúc. Či už vlakom, vzhľadom na to, že začiatok cesty je v blízkosti železničnej stanice, alebo automobilmi. Veľa ľudí prichádza tiež na horských bicykloch.“
Primátor dodáva, že kalvária nebola opustená ani počas zimných mesiacov. „Ľudia si sami vyšliapali široký chodník a celú zimu sa chodili modliť na kalváriu. Túto púť zakončili vystúpením na vyhliadkovú vežu, odkiaľ nám posielali nádherné obrázky zasneženého mesta a okolitej prírody.“
Až čas podľa Jozefa Grapu ukáže, čo všetko ešte sa dá urobiť v tejto lokalite po skončení pandemických opatrení.
Zapojila sa i farnosť
Do projektu novej kalvárie bola zapojená aj miestna farnosť sv. Ondreja.
„V rámci prípravy projektu kalvárie boli stretnutia a konzultácie k návrhom kalvárie a jednotlivých zastavení, aby výsledok zodpovedal všetkým pravidlám tak, aby veriaci pri modlitbe krížovej cesty na tejto kalvárii mohli získať všetko duchovné ovocie, ktoré k tomu prislúcha,“ hovorí farár Marian Vojtek.
Podobne ako primátor hodnotí, že miestni prijali kalváriu veľmi dobre. „Svedčí o tom i účasť na požehnaní, na ktorom sa podľa odhadov zúčastnilo asi 800 veriacich, a to nemohla byť veľká propagácia, pretože v tom čase mohli byť podujatia v exteriéri do tisíc ľudí.“
Tiež registruje návštevníkov z blízkeho i širokého okolia, ktorí si na kalváriu vďaka jej dobrej viditeľnosti i z diaľky nájdu cestu aj z cyklochodníka. Keďže pre pandemické opatrenia sa nemôžu konať verejné pobožnosti krížovej cesty, ľudia kalváriu s cieľom modlitby navštevujú aspoň súkromne v rámci vychádzky do prírody.
Farár Marian Vojtek však avizuje, že po uvoľnení opatrení sa spoločné pobožnosti krížovej cesty budú konať pravidelne, najmä v Pôstnom období. „Samozrejme, pokiaľ to umožnia poveternostné podmienky, pretože sme na severe Slovenska, kde zima býva dlhá, a nechceme, aby sa niekto pošmykol a zranil,“ pripomína krásňanský farár.
Okrem pekného prostredia na modlitbu vidí aj ďalší prínos novej kalvárie. „Očakávame vďaka nej duchovné ovocie, pretože naši veriaci sa radi modlia i konajú pobožnosť krížovej cesty. Takto už nemusia chodiť ďaleko na iné kalvárie, ale majú ju v blízkosti svojich domovov.“
Príbeh krížovej cesty sa prelína so životom našich dedov
Autor plastík krásňanskej kalvárie Stanislav Mikovčák hovorí, že sme povinní zachovať históriu našich predkov a posunúť ju našim potomkom. Preto pri tvorbe zobrazení krížovej cesty využil staré motyky, podkovy či reťaze, ktoré nazbieral v okolitých osadách.
Prečo bol zvolený ako materiál plastík kované železo?
Obyčajné kujné železo je ako človek sám – ťažko sa s ním pracuje, ťažko ohýba, ťažko kuje. Nie je to modelárska hlina. Železo sa neblyští, hrdzavie, ťažko sa nahrieva, potrebuje veľa energie. Nie je to bronz ani zlato.
So železom sa robí veru ťažko, je horúce, môže popáliť, ublížiť. Trvá to dlhý čas a stojí to veľa práce. A to je to najkrajšie, čo môžeme od neho očakávať. Je to materiál, ktorý kujeme za horúca, každý úder stojí pot a nie je možné ho vrátiť. Čo už môže byť krajšie ako zaslúžený krajec chleba?
Kde ste čerpali inšpiráciu?
Inšpirácia vzišla zo samotného miesta. Z okolitých osád, kde som nazbieral artefakty, ako napríklad klince z predchodcu starého 300-ročného mosta (pri stavbe cyklotrasy som robil generálneho projektanta a autorský dozor), motyky, podkovy, reťaze.
Všetko to boli nástroje našich dedov a pradedov. Dnes sa už zabúda na ich ťažkú prácu, život, radosti... O pár rokov budú deti hádať, na čo sa motyka používala.
Sme povinní históriu zachovať a posunúť našim potomkom. Náradie, ktoré predkovia denne chytali do rúk a odkladali až za súmraku, je nasýtené ich potom, cítiť z nich energiu a vieru v náš život.
Robili to všetko jednoducho pre nás, a my ich pot hádžeme do šrotu. To, čo sme zdedili po predkoch, musíme odovzdať deťom a vnukom. Máme to iba požičané!
Ktorú plastiku bolo pre vás najťažšie vytvoriť?
Čas, ktorý som trávil vo vyhni, nedá sa merať. Akákoľvek námaha, bolesti, popáleniny sa nedajú porovnávať so zážitkami, uspokojením a pocitom tvorby nového diela, ktoré vyrástlo na nákove.
A keď k tomu prirátame hodnotu potešenia ľudí, ktorí kalváriu navštívia, zastavia sa tam, užijú si ju turisticky aj duchovne, porozmýšľajú nad svojím životom a spomenú si na predkov... Myslím, že námaha je to posledné, čo má hodnotu.
Aký štýl zobrazenia ste zvolili pri zastaveniach krížovej cesty?
Zastavenia sú vyjadrené iba piktogramami. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí im rozumieť chcú, porozumejú.
Všetko je schematické a zároveň sa príbeh krížovej cesty prelína so životom našich dedov a pradedov, ktorí tu žili, ktorí sa tu narodili, chodili po týchto cestách, pracovali, tešili sa a v pokoji umierali.
Čo pre vás znamenalo, že ste sa mohli podieľať na tomto diele?
V dnešnej dobe – v dobe plastových odpadov, čase pandémie, politických nezhôd – podieľať sa na stavbe, ktorá je určená pre radosť ľudí a pokoj v duši, je asi cesta dobrým smerom a obohacuje každého človeka.
Dovolím si touto cestou poďakovať mestu Krásno nad Kysucou, ktoré to financovalo a umožnilo mi spoluprácu. Pánovi dekanovi Marianovi Vojtekovi, ktorý s nami všetko konzultoval a veľmi nám pomohol.
Akademickému sochárovi Gustavovi Švábikovi-Macvejdovi za odborné sochárske konzultácie. Ďakujem všetkým stavbárom, ktorí sa na stavbe podieľali.
A spoločne ďakujeme každému okoloidúcemu turistovi, ktorý nás pochválil a prejavil potešenie z našej spoločnej práce.
Súvisiace články
Mali ste niekedy pochybnosť o prítomnosti Ježiša v eucharistii?
Radosť sa nediktuje, ale pestuje
