Nová sieť čerpacích staníc sa volá Betlehem

Poznám zopár ľudí, ktorí sa pomýlili a na čerpacej stanici natankovali iné palivo, ako bolo treba. Ak to zbadali, skôr ako sa pohli, fajn. Dalo sa s tým ešte niečo robiť. Nejakým spôsobom vyčerpať a naplniť správnym palivom.

Je nám jasné, že auto, ak je zostrojené na benzín, na nič iné poriadne nepobeží. Clive Staples Lewis k tomu dodáva: A Boh skonštruoval ľudský stroj tak, aby išiel na jeho pohon. On sám je palivo, ktoré má náš duch spaľovať...

Môžeme tankovať niečo iné, ale život sa nám veľmi rýchlo „zadrie“. Nepôjde poriadne a po chvíli nepôjde vôbec. Sme „zostrojení“ na Boží obraz, na jeho lásku a nepôjdeme na iné...

NEMÁME ČAS NAČERPAŤ

V živote stretávam tri typy ľudí. Prvý typ sú ľudia, ktorí nemajú čas chodiť čerpať. Myslím duchovne. Tak veľmi sa ponáhľajú, že sa nechcú zastaviť.

Ešte sa asi nestalo, aby niekto takto premýšľal pri tankovaní do auta: máme síce málo benzínu, ale dnes sa ponáhľame, preto na benzín nepôjdeme. Radšej by som z takého auta vystúpil. Koľko ľudí však chodí po svete a myslí si, že srdce nepotrebuje natankovať.

ČERPÁME NESPRÁVNE PALIVO

Druhý typ sú ľudia, ktorí sa zastavia a idú na čerpaciu stanicu, ale nie na tú správnu. Ponúk je veľmi veľa. Svätý Pavol VI. to povedal jasne: Dnešná doba ponúka nespočetné množstvo vecí na potešenie, ale nevie ponúknuť nič pre radosť. Často tankujeme potešenie. Aj preto, že spočiatku sa to trošku podobá radosti.

No potom všetko vyprchá a my sa cítime prázdnejší, ako sme boli. To je však súčasť marketingu. Zasa utekáme a čerpáme a palivo je čoraz drahšie, no my sme už od neho závislí. Čerpáme a  sme čoraz prázdnejší a  zasa čerpáme a  niekto na nás dobre zarába...

PRICHÁDZA SMÚTOK

Potom nás naplní smútok, ktorý zasa potrebujeme zahnať potešením, a tak sa točíme dookola na veľkom kolotoči. Pápež František hovorí: Veľkým nebezpečenstvom v  dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia.

Keď sa vnútorný život uzavrie do vlastných záujmov, nezostane v ňom miesto pre druhých. Chudobní tam už nemajú priestor, Boží hlas nepočuť, ustane sladká radosť z jeho lásky, vyhasne entuziazmus na konanie dobra. Aj veriacim hrozí vážne a trvalé riziko. Mnohí mu prepadnú a premenia sa na hnevlivých, nespokojných ľudí bez života.

ČERPAJME SPRÁVNE PALIVO

Tretí typ ľudí sú tí, ktorí uverili, že Boží Syn prišiel na svet, aby založil novú sieť „čerpacích staníc“, kde sa predáva správne palivo. Palivo, ktoré napĺňa ľudské srdce. Nie iba na chvíľu, ale naveky. Palivo, na ktoré beží ľudský motor a nezadrie sa. Táto nová sieť čerpacích staníc sa volá Betlehem.

Betlehem znamená dom chleba. Bola to posledná stanica na ceste do púšte, tu si ľudia dopĺňali svoje zásoby, aby zvládli cestu, ktorá ich čakala. Do Betlehema sa ponáhľali jednoduchí pastieri, aby načerpali silu, radosť, vieru, nádej. Uverili, že tu a jedine tu sa dá čerpať pravé palivo nášho života.

Do Betlehema putovali mudrci od východu, ktorí zasa vo svojej učenosti pochopili, že tu a jedine tu sa stretnú s Pravdou a Láskou, ktorá sa chce darovať. A tak aj my rýchlo vstaňme a ponáhľajme sa do Betlehema. Ponúk je totiž veľmi veľa, no iba jedna je pravá. Otvára sa pre nás nová cesta jubilejným rokom, v ktorom sa máme stať pútnikmi nádeje.

Chceme vykročiť naplnení Božou láskou, pretože celý svet sa má z nášho života dozvedieť, aký dobrý je Pán. Oplatí sa chodiť k nemu čerpať PPL – palivo pravej lásky. Je to najkvalitnejšie a  najdrahšie palivo na svete. No všetko platí on. Preto poďme, čerpajme s radosťou a kupujme bez platenia...