O sile Božej prozreteľnosti sa presviedčajú denne

Odpovedá Václav Hypius (51) - predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku

Odkiaľ rehole získavajú peniaze a na čo ich míňajú?
Štát poskytuje pre rehole príspevok cez 3 kanály: cez diecézy na platy rehoľných kňazov (takmer 560 osôb v diecézach); cez Slovenskú katolícku charitu ako príspevok na opatrovanie starých a chorých sestier (priemerne 430 sestier ročne zo 700 odkázaných); a pre predstavené ženských reholí, ktoré sú vyplácané cez KVRPS - plat pre 37 sestier z cca 1 800 rehoľných sestier žijúcich na Slovensku v 45 rehoľných inštitútoch.

Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku zároveň dostáva príspevok na chod ústredia. 

Príjmy tvoria platy a dôchodky členov reholí, granty, niektoré majú príjmy z honorárov, z vydavateľskej činnosti, z komerčných prenájmov vlastných priestorov, z darovania či z dedenia majetku, prípadne príjem z 2 alebo 3 percent z dane z príjmov i z darov dobrodincov. A prozreteľnosť tiež funguje, zažívame to v denno-dennej realite, Pán sa skutočne stará. Dôležitá je úprimnosť a transparentnosť.

Peniaze využívame na bežný život členov reholí, na formáciu nových povolaní, správu majetku (údržba, rekonštrukcie, prípadne nové stavby), platy zamestnancov, ktorí nám pomáhajú v našej organizačnej i pastoračnej činnosti, úhrady dodávateľských služieb, energií a veľká časť ide na pastoračné aktivity, ako aj na podporu misií.

Ako sú platení rehoľníci a rehoľníčky?

Platy rehoľných a diecéznych kňazov sú nastavené rovnako. Väčšina sestier v ženských rehoľných inštitútoch je zamestnaná v rôznych civilných zamestnaniach. 

Na Slovensku je asi 700 rehoľných sestier v dôchodkovom veku a 1 100 sestier v produktívnom veku. Pôsobia v školstve, v sociálnych službách, v zdravotníctve, v cirkevných organizáciách.

Približne 300 sestier však nepoberá žiadny plat. Napríklad vykonávajú animačno-formačné služby vo vlastnej reholi (provinciálne ekonómky, sekretárky, či formátorky) a nemôžu mať zároveň iný pracovný úväzok. Asi 100 sestier je na misiách, za čo tiež nemajú žiadny príjem.

Ďalšia stovka rehoľníčok je zapojená do služieb vo verejnom záujme, či duchovných službách, kde je problém vytvoriť riadne platené pracovné miesto (kostolníčky, návštevná služba v nemocniciach, organizovanie duchovných aktivít a poskytovanie duchovného sprevádzania).

Z čoho žijú študenti a študentky, ktorí sa na povolanie rehoľníka/čky ešte len pripravujú? 

Počas rokov formácie sa odporúča dočasne zanechať bežné záväzky práce, aby tí, ktorí sa pripravujú na povolanie rehoľníka/čky, mali dostatočný priestor venovať sa formačnému itineráru, ktorý je pre nich záväzný. 

Väčšinou žijú z peňazí samotnej rehole. Na tento účel môže mať rehoľa (provincia) zriadený podporný účet, do ktorého prispievajú jednotlivé komunity a z tohto zdroja sa môžu aspoň čiastočne pokryť náklady spojené s výdavkami na ich bežnú existenciu, na štúdium a ich formáciu.
 

Odpovedá Peter Dubec (46) - ekonóm Žilinskej diecézy

Ako sa diecéz dotýka novelizovaný zákon? 
S prechodom na novú zákonnú úpravu, žiaľ, zostávajú i nedoriešené otázky z minulosti: nedofinancovania platov kňazov a ich úprava vzhľadom na zmeny minimálnej mzdy vo verejnej správe), nedofinancovanie ďalších zákonných povinností (stravných lístkov, rekreačných poukazov) i nedoriešenie vrátenia cirkevného majetku zabraného v minulosti štátom. 

Prínosom by malo byť jednoduchšie použitie príspevku zo strany štátu vzhľadom na rozšírenie účelu jeho použitia. 

Zmena zrejme nastane v podobe zasielania príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý by nemal byť zasielaný priamo diecéze ako doteraz, ale v rámci prerozdelenia príspevku daného pre Rímskokatolícku cirkev ako celok. V tomto bude dôležité, aby medzi diecézami, rehoľami, prípadne ďalšími príjemcami príspevku boli nastolené spravodlivé vzťahy prerozdelenia – príspevku i jeho ročného navýšenia.

Odkiaľ diecézy získavajú peniaze a na čo ich míňajú?

Diecéza a farnosti majú samostatnú právnu subjektivitu. Farnosti uhrádzajú svoje výdavky na pastoračné a liturgické aktivity, starostlivosť o budovy a energie z prevažnej časti z príjmov od veriacich. 

Diecézy majú okrem štátnych prostriedkov príjmy z príspevkov od farností, z darov veriacich a majetkových príjmov. Slúžia na financovanie miezd kňazov, laických pracovníkov ústredí, ich sociálneho a zdravotného zabezpečenia i chod ústredí (spotreba energií, materiálu, opravy).

Prispievajú na chod Rádia Lumen, KBS, Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Časť prostriedkov ide na pomoc menším farnostiam, prípadne pri väčších investíciách vo farnostiach Príjmy z charitných zbierok slúžia na pomoc ľuďom v zlej životnej a sociálnej situácii. 

Farnosti, resp. diecézy zároveň v zriedkavejších prípadoch, získavajú prostriedky z európskych fondov (projektová výzva na vybavenie škôl učebňami, vybudovanie materských škôlok) alebo z fondov na obnovu kultúrnych pamiatok. Na týchto projektoch sa zároveň podieľajú spolufinancovaním z vlastných zdrojov.    

Aké majú diecézy finančné problémy?

Okrem personálnych nákladov zamestnancov u farností, ako aj u diecéz je nedostatok peňazí na obnovu pamiatok, prípadne i na chod malých farností. Situácia je v jednotlivých diecézach rôzna. 

Samostatným problémom je nedostatočné financovanie cirkevných školských a sociálnych zariadení zo strany štátu, samospráv a to i v porovnaní so zariadeniami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a samospráv.    

Z čoho žijú študenti – seminaristi? 

Seminaristi pripravujúci sa na kňazské povolanie svoje výdavky na stravu, ubytovanie a štúdium hradia z časti sami a z časti sú financované z prostriedkov jarných a jesenných zbierok veriacich na kňazský seminár.
Niektorí si privyrábajú, no musia pritom zosúladiť svoje povinnosti v rámci farností, seminára a diecézy (tábory s deťmi, služby v čase prázdnin v kňazskom seminári, spoločné akcie v rámci diecézy).