Obete Cirkev nepoškodzujú

Téme sexuálneho zneužívania v rámci Cirkvi sa česká cirkevná právnička MARTINA VINTROVÁ začala odborne venovať po tom, čo sa na ňu stále viac obracali obete týchto činov. „Vysvetľujem si to tak, že bolo pre ne ľahšie hovoriť o tom so ženou ako s mužom alebo kňazom,“ povedala pre Katolícke noviny.
Martina Grochálová 25.05.2022
Obete Cirkev nepoškodzujú

Snímka: Ladislav Lego

Ako sa zmenil postoj Cirkvi k otázkam zneužívania zo strany duchovných v rámci cirkevného práva? V čom sa tento postoj líši od civilného práva?

Posledná zákonná úprava túto problematiku lepšie definuje a upravuje. Definícia trestných činov v sexuálnej oblasti je v kánonickom práve širšia než v štátnom práve, takže je možno postihovať i skutky, ktoré nemusia byť v štátnom práve ešte trestné. Najnovšie sa v kánonickom práve viac zdôrazňuje otázka náhrady škody, ktorá je v civilnom práve omnoho prepracovanejšia. V čom kánonické právo zatiaľ veľmi zaostáva, sú práva obetí počas procesu. Momentálne je v kánonickom práve obeť iba v role svedka a nemá právo nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k nemu ani dostať rozsudok. To treba zmeniť a konajú sa v tomto smere kroky.

Ďalej vidím ako potrebné, aby v týchto procesoch mohli ako sudcovia bežne fungovať laici. Momentálne je to výnimka, na ktorú je nutné získať dišpenz. To, že okrem advokáta sú všetky úrady v týchto procesoch vyhradené kňazom, nesie so sebou nekontrolovateľné nebezpečenstvo elitárstva a straníckosti.

Ako má Cirkev postupovať pri podozrení zo sexuálneho zneužívania maloletých? Postupuje tak naozaj? Existuje v tejto otázke premlčacie obdobie?

Mala by postupovať poučene, odborne, citlivo, transparentne a mala by chrániť práva všetkých zúčastnených. Na základe svojej skúsenosti však viem, že takýto postup je  u nás skôr výnimkou. Pravidlá premlčania sa postupom času sprísňovali, momentálne je premlčacia doba 20 rokov odo dňa, keď obeť dosiahla plnoletosť. Kongregácia pre náuku viery má naviac právomoc premlčaciu dobu v jednotlivých prípadoch zrušiť. A je na úvahu, či by u týchto deliktov vôbec mala byť premlčacia doba.

V niektorých prípadoch sa stane, že civilný súd pre nedostatok dôkazov údajného páchateľa  oslobodí, no skutok sa v skutočnosti stal. Ako môžeme pomôcť obeti a ako môžeme zabrániť tomu, aby páchateľ vo svojich skutkoch nepokračoval?

Obete predovšetkým potrebujú, aby ich niekto vypočul a uveril im; aby niekto, najlepšie  cirkevná autorita, uznal, že sa stali obeťami trestného činu. Potrebujú vedomie, že už sú v bezpečí a páchateľ už im ani nikomu inému nemôže ublížiť. Vypočuť si obete bez posudzovania a nepatričných rád, ale s povzbudením, že im veríme a vážime si ich dôveru a odvahu, môže každý z nás.

Čo sa týka páchateľov, kánonické právo má oproti svetskému súdu možnosť, že v prípade, ak nie je možné jednoznačne preukázať vinu, ale ani nevinu, môže podozrivému uložiť napríklad trestné opatrenie ako obmedzenie styku s maloletými, obmedzenie v udeľovaní sviatostí či zákaz pobytu na určitých miestach. To už je v kompetencii a zodpovednosti príslušného cirkevného predstaveného, ktorý by mal konať poučene a v spolupráci s odborníkmi.

Vo svojej praxi ste sa zaiste stretli s mnohými obeťami i páchateľmi takýchto činov. Jestvujú nejaké spoločné alebo podobné charakteristiky obetí a páchateľov? Napríklad, čím sa páchatelia bránia a čo tvrdia obete?

Čo sa týka páchateľov, nestretla som sa, žiaľ, s nikým, kto by si uvedomoval závažnosť svojho činu. Buď zapierali alebo, ak zapierať dosť dobre nemohli, svoje činy zľahčovali, alebo tvrdili, že išlo o dobrovoľný vzťah a obeť to tiež chcela.

V prípade obetí sa ma osobne veľmi dotýka, keď si neustále vyčítajú, že to, čo sa stalo, je ich vina. Trvá dlho, kým si dovolia prijať, že to tak nie je. A potom je pre mňa alarmujúce, ako zneužívanie duchovnou osobou zamáva ich vzťahom k Bohu a schopnosťou prežívať vieru tak, ako to považujeme za bežné. To by mali s nimi prežiť všetci zodpovední v Cirkvi, aby pochopili, aké je sexuálne zneužívanie zlo.

Stretli ste sa aj s krivými obvineniami?

Ne.

Zaoberá sa cirkevné právo aj inými formami zneužívania, ako je sexuálne? Napríklad zneužívania z pozície moci a postavenia?

Áno, v Kódexe kánonického práva sú ustanovenia týkajúce sa zneužitia moci. Nemám však skúsenosť, že by sa tieto opatrenia často aplikovali v praxi.

Na Slovensku sa táto citlivá téma v rámci Cirkvi otvára pomaly až teraz. Aká je situácia v Českej republike?

Aj keď sa v Českej republike o tejto téme hovorí viac než na Slovensku, stále prevláda neochota priznať si, že sa takéto prípady v našom strede dejú. Obete sa ešte vždy stretávajú s nedôverou, zľahčovaním, neprofesionálnym prístupom. Už by bolo treba konečne pochopiť, že obete sexuálneho zneužívania zo strany kňazov a zasvätených osôb nie sú nepriatelia  Cirkvi a Cirkev nepoškodzujú. Telo Cirkvi poškodzuje ten, kto tieto hriechy a zároveň trestné činy pácha.

Máte v Plzenskej diecéze program zameraný na pomoc obetiam sexuálneho násilia?

Zatiaľ máme vypracovaný systém nahlasovania týchto prípadov, ktorý je dostupný na webovej stránky diecézy. V súčasnosti premýšľame nad systémom prevencie.