Obyčajné veci pretvára na umenie

„Pôvodne boli kraslice oblepované močiarnou rastlinou, ktorú tu dodnes nazývame kaučí. Je to tráva s bielou dužinou, ktorú treba najskôr vylúpnuť zo šupky a potom ňou môžeme kraslicu oblepiť,“ predstavuje dávnejší spôsob zdobenia šikovná tvorkyňa.

„Neskôr sa začali kraslice zdobiť vlnou na pletenie, postupne sa využívali nite na háčkovanie či vyšívanie.“ Vajnorské kraslice sú podľa jej slov pestrofarebné. Ona vo svojej tvorbe využíva dva odtiene rovnakej farby, prípadne žltú v kombinácii s červenou alebo zelenou.

Základom tejto techniky zdobenia kraslíc je vybrať si dve bavlnky alebo perlovky, ktoré postupne prilepujeme na škrupinku vajíčka: „Ukladaním bavlniek vedľa seba postupne vypĺňame priestor na vajíčku, až ho celý zaplníme a kraslica je hotová.“

Techniku oblepovania kombinuje s maľovaním vajnorského ornamentu na kraslice. „Keď vyrábam maľované kraslice, najprv si namaľujem ornament a potom zvyšnú časť škrupinky oblepím bavlnkou,“ opisuje proces tvorenia Viera Slezáková.

Vajnorský ornament vyniká pestrosťou farieb a motívov

Veľkou inšpiráciou sú pre umelkyňu zachované diela vajnorských ženičiek, ktoré v 20. storočí vytvorili krásne kraslice, výšivky a maľby.

„Výšivky môžeme aj v súčasnosti vidieť na krojoch, plachtách, obrusoch i sakrálnych rúchach. Maľby s vajnorským ornamentom sú dodnes na stenách v miestnom kostole, v niektorých pivniciach či v starších domoch.“

Aj ona ho aplikuje na rôzne objekty. Začalo sa to skrášľovaním zošitov na strednej a vysokej škole, postupom času ním zdobila kraslice, potom pridala i drevené úžitkové predmety – lopáriky, šperkovnice alebo čajové krabičky, poštové schránky a vytvorila aj niekoľko nástenných malieb.

Na vajnorskom ornamente ju očarila jeho pestrosť a variabilita. „Maliarky a vyšívačky sa inšpirovali prírodou, ktorú videli okolo seba. Objavuje sa tu veľké množstvo rôznych kvetov – ruže, tulipány, nevädze, konvalinky, divé maky, púčiky, klinčeky, zvončeky, granátové jablká, hrozienka s listami a ich úponkami, ale i včielky, vtáčiky, ktoré sa dajú skombinovať do nespočetných variácií.“

Typickým je pre tento ornament aj pelikán, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou. „Z dostupných zdrojov vieme, že má symbolický charakter. Stal sa symbolom Kristovej obety na kríži, symbolom mučeníctva. Máme možnosť vidieť ho napríklad na nástenných maľbách v kostole, na sakrálnych textíliách, zástavách a rúchach.

Obyvatelia Vajnôr mali vždy veľmi silné náboženské cítenie a asi preto prešiel tento motív spolu s inými plynulo aj do predmetov dennej potreby, ako boli steny, truhlice, skrine či lavice, a v neposlednom rade i do výšiviek.“

Úspech aj za hranicami

Vajnorský ornament a vajnorská ľudová kultúra ju sprevádzajú odmalička.

„Od materskej školy, keď s nami pani učiteľky pripravovali ľudové pásma, cez základnú školu, keď do školy chodili šikovné ženičky, aby nás naučili maľovať ornamenty, robiť kraslice, vyšívať i paličkovať, až doteraz, keď môžem prezentovať ľudovú výrobu a sprostredkovať ju deťom i dospelým u nás i v zahraničí,“ prezrádza Viera Slezáková, ktorá dedičstvo starých mám odovzdáva ďalším generáciám nielen ako lektorka výroby kraslíc, ale tiež ako učiteľka v základnej škole, kde s deťmi pred Veľkou nocou vyrába kraslice s vajnorským ornamentom.

Klenot z Vajnôr dostala aj za hranice Slovenska. „Už viac ako desať rokov pravidelne vystavujem kraslice v niektorých rakúskych mestách. Okrem toho som vystavovala aj v Poľsku či v Chorvátsku. Pre súkromného zberateľa zo St. Louis v USA som vytvorila kolekciu kraslíc, medzi ktorými boli nielen slepačie, ale aj husie a pštrosie.

Tí, s ktorými som sa stretla v zahraničí, ešte takúto techniku nepoznali a zaujato sledovali, ako kraslice pred ich očami vyrábam. Niektorí si to dokonca chceli sami hneď vyskúšať,“ teší sa zo záujmu ľudí doma i v zahraničí.