Od škatuľkovania až k vojnám

„Predtým sa ľudia zvykli označovať podľa gramotnosti, sociálneho postavenia – triedy alebo príslušnosti k cechu či profesii. Dnes sú častejšie nálepky založené na veku, pohlaví, sexuálnej orientácii, migračnom pôvode, postavení na trhu práce alebo digitálnych spôsobilostiach,“ približuje rozdiely český historik Marek Šmíd. Výsledok je však stále rovnaký.

„Moderné nálepky často vychádzajú z vnímania zraniteľnosti či odlišnosti, čo môže uľahčovať sociálne vylučovanie, diskrimináciu alebo zjednodušené kategorizácie vo verejnom prejave.“

Nálepkovanie a  škatuľkovanie ľudí môže mať nielen rozmer nepríjemného výsmechu na účet druhej osoby. Nadobudnúť môže až obludnú veľkosť a viesť k nezvratným následkom, ako sú vojny. Upozorňuje na to aj historik. „Pokiaľ sa určitej skupine ľudí prisúdi negatívna identita, ktorá je podporená mocenskými či ideologickými štruktúrami, môže to viesť k diskriminácii, prenasledovaniu, vojnám alebo dokonca genocídam.“

V histórii hrala pri nálepkovaní veľkú rolu národnosť či etnický pôvod, tiež náboženská príslušnosť i sociálna trieda.

„V  modernej dobe sa nálepky vzťahujú aj na politickú a ideologickú príslušnosť, prípadne na rasu, zvlášť v koloniálnych či totalitných režimoch. Tieto kategórie sa zväčša prelínali a slúžili na organizáciu spoločnosti, legitimizáciu moci alebo odsúvanie a vylučovanie odlišných.“

DRAMATICKÉ DÔSLEDKY

Najvýraznejšie prípady nálepkovania a škatuľkovania ľudí vyslovene pohli dejinami 20. storočia. „V minulom storočí malo nálepkovanie ľudí dramatické dôsledky. V nacistickom Nemecku boli Židia, Rómovia a Slovania označení za nepriateľov rasy. Vyústilo to až do holokaustu a druhej svetovej vojny,“ približuje historik Marek Šmíd.

Udalosti ako židovský pogrom a holokaust slúžili hlavne politickým, ideologickým a mocenským cieľom. „Pomáhali upevniť kontrolu nad obyvateľstvom a odvádzali pozornosť od sociálnych či ekonomických problémov. Takisto umožňovali zabavenie majetku obetí. V prípade holokaustu išlo navyše o  realizáciu rasových a ideologických teórií, ktoré mali legitimizovať nadvládu, a zároveň o potlačenie ľudí, ktorí boli označení ako menejcenní.“ A tak trpeli a umierali tisíce nevinných ľudí.