Odkaz Márie stojacej pod krížom

„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka“ (Jn 19, 25).

Panna Mária je na Kalvárii pod krížom.

Vie, že opäť nadišla aj jej hodina.

Vníma ďalšie tajomstvo, s ktorým sa má zmieriť: materstvo v smrti.

Aj pri ňom je potrebné jej fiat - ako pri zvestovaní.

Teraz tu pod krížom mlčí, nič nehovorí, súhlas dáva svojím postojom: jej zotrvanie pod krížom v tichu je rozhodným „áno“.

Zomierajúci Ježiš vidí hriešne ľudstvo - hriechy celého sveta všetkých čias -, ktoré ho mučí a zabíja.

V Márii však už vidí nový zárodok vykúpeného ľudstva.

Ako sa kedysi Ježiš stal plodom jej lona, tak sa teraz Mária stáva prvým plodom, ovocím jeho smrti – anticipovaným vo chvíli jej nepoškvrneného počatia.

Čakanie je prvá úloha matky

„Ježiš povedal matke: ,Žena, hľa, tvoj syn!‘ Potom povedal učeníkovi: ,Hľa, tvoja matka!‘“ (Jn 19, 26 - 27).

Keď Mária odovzdáva všetko, čo má – fyzické telo milovaného Syna -, dostáva mystické telo svojho Syna a stáva sa Matkou Cirkvi.

V tej bolestnej chvíli rodí všetkých, ktorí v neho uveria.

Zostupuje z Kalvárie a začína trpezlivo čakať.

Prvá úloha matky je vždy čakať.

Čaká na narodenie, na prvé slovo, na prvý samostatný prejav svojho dieťaťa...

Matka Kristova a Matka Cirkvi tiež čaká.

Jej čakanie bude trvať do konca sveta.

To, čo sa odohralo pod krížom, presahuje bežný rodinný význam, teda starosť o vdovu, ktorá stráca Syna.

Tu ide o teológiu: Zomierajúci Ježiš zjavuje, že jeho Matka, pretože je žena, bude odteraz matka učeníka.

Pretože on ako predstaviteľ všetkých učeníkov je odteraz jej syn.

Ježiš zjavuje nový rozmer materstva Márie a jej trvalú úlohu v dejinách.

Tiež zjavuje, že prvou úlohou jeho učeníkov je byť deťmi jeho Matky.

Mária symbolizuje Cirkev v jej materskej funkcii.

Duchovné materstvo Márie sa stáva obrazom a formou materstva Cirkvi.

Teda: materstvo Márie a materstvo Cirkvi sú veľmi dôležité pre zdravý synovský/dcérsky život veriacich.

Dôsledky tohto faktu sú významné.

Kristova Cirkev musí mať aj žensky materskú, čiže mariánsku tvár, ktorá skrze znak zverenia Jánovi vyjadruje najvnútornejší a najhlbší rozmer Cirkvi.

Ísť do Máriinej školy

„Márii, jeho matke, povedal: ,A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc‘“ (Lk 2, 34 - 35).

Mária je duchovne pripravená na drámu ukrižovania svojho Syna. Preto je opäť ochotná Ježiša obetovať tak, ako ho kedysi so svätým Jozefom obetovala v chráme (porov. Lk 2, 22).

Osvojuje si a žije obetný rozmer Krista – obetu Eucharistie.

Keď Mária prijíma Eucharistiu na eucharistickom slávení, ktorému predsedajú apoštoli, znamená to pre ňu opäť prijať srdce, ktoré bilo v súlade s jej srdcom, a znovu prežívať to, čo sama zakúsila pod krížom (porov. encyklika Jána Pavla II.: Cirkev žije z Eucharistie 56).

Teda žiť životom Ježišovho učeníka podľa Jánovho príkladu znamená vziať so sebou tú, ktorá je svetu darovaná za Matku. Zároveň to značí ísť do Máriinej školy a dať sa ňou sprevádzať (porov. Cirkev žije z Eucharistie 57).

Matka nádeje pre celý svet

„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32).

K Ježišovi smeruje zrak Márie aj učeníka.

K Ježišovmu prebodnutému boku.

Ježišovo prebodnuté Srdce je brána nového vykúpeného života.

Ježišov vynikajúci duchovný život je život otvoreného Srdca.

Z neho vychádzajúca krv a voda Ducha je trvalá norma života jeho Cirkvi.

Pohľad učeníka smeruje k Ježišovmu Srdcu, ale deje sa to vďaka pohľadu Márie a spolu s ňou.

Tak ako kedysi na svadbe v Káne, keď Máriino slovo viedlo sluhov k dôvere a poslúchaniu Ježiša.

Vtedy Mária dúfala, že všetko dobre dopadne - a dopadlo nadmieru dobre.

Tu pod krížom tiež dúfa, že jej Syn s prebodnutým Srdcom všetkých pritiahne k sebe.

Ide za ním prvá a má takú pevnú nádej, že sa neobzerá, na nič sa nepýta, nekritizuje, ani nepotrebuje vysvetlenie učeníkov, prečo a ako sa zachovali.

Príkladne s nimi - s prvotnou Cirkvou - jednomyseľne zotrváva na modlitbách (porov. Sk 1, 14) a navždy sa pre celý svet stáva Matkou nádeje. 

Mária nezúfa, uvažuje v srdci

„Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19).

Hoci Mária často nerozumie všetkému, čo sa vo svete deje, nikdy nezúfa.

Nebúri sa, neprotestuje, neukazuje nevraživú tvár.

Počúva a čaká.

Uvažuje o každej udalosti vo svojom srdci, počúva nielen to, čo hovorí anjel, ale aj to, čo hovoria udalosti.

Takýto postoj je Máriin trvalý spôsob myslenia a žitia.

Nie sme siroty: máme Matku v nebi.

Mária nás učí čnosti čakať, aj keď sa všetko zdá nezmyselné.

Učí nás čnosti dôverovať Bohu, aj keď sa zdá, že zlo akosi víťazí.

Učí nás ďakovať za všetko, lebo nad všetkým víťazí Boh.

To je odkaz Božej Matky, Matky nádeje, stojacej pod krížom.