Osamelosť ako trpký spoločník

„V žalmoch nachádzame úprimnú prosbu k Pánovi: ,Neodožeň ma v čase staroby‘ (Ž 71, 9). Pripomína nám veľké utrpenie Ježiša, ktorý na kríži zvolal: ,Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?‘ (Mt 27, 46). V  Biblii teda nachádzame istotu o Božej blízkosti v každom období života, no zároveň strach z toho, že nás Boh opustí, najmä v starobe a v čase utrpenia. Nie je v tom rozpor,“ píše pápež František v posolstve k tomuto dňu s názvom Neopusť ma v čase staroby.

Konštatuje, že osamelosť je trpký spoločník seniorov, niektorí v domovoch dôchodcov nevidia svojich blízkych dlhé mesiace. Vyraďovanie starých ľudí je podľa neho výsledok rozhodnutí neuznávajúcich dôstojnosť človeka. „Stáva sa to vtedy, keď ľudia zostanú len finančným nákladom, príliš veľkým na to, aby bol uhradený. Horšie je, že sa tejto mentalite nakoniec často podriadia aj samotní starí ľudia, ktorí sa začnú považovať za príťaž, a preto by sa najradšej niekde stiahli.“

ILÚZIA INDIVIDUALIZMU

S pribúdajúcim vekom, keď ubúdajú sily, sa ilúzia individualizmu, podľa ktorej nikoho nepotrebujeme a dokážeme žiť bez vzťahov, odhaľuje vo svojej podstate. „Človek totiž zisťuje, že toto všetko potrebuje, no teraz je sám, bez pomoci. Je to smutné zistenie, na ktoré mnohí prídu, až keď je neskoro.“

Svätý Otec vyzdvihuje biblický príklad z Knihy Rút, kde mladá nevesta Rút búra spoločenské konvencie a neopúšťa vdovu Noemi v jej starobe. „Ďakujem tým, ktorí sa starajú o nejakého starého človeka alebo prejavujú blízkosť príbuzným či známym, ktorí už nikoho nemajú,“ odkazuje pápež.