Overovať informácie a byť v strehu

Každá nová informácia by mala byť podaná bez prikrášľovania a  udalosti by mala opisovať tak, ako sa naozaj stali. „Kvalitná informácia je hodnoverná, nezávislá, nemá záujem manipulovať recipienta a pochádza zo seriózneho zdroja,“ hovorí Ján Višňovský, profesor masmediálnej komunikácie v Trnave.

Indikátorom kvality informácie je podľa neho aj uvádzanie zdrojov, z ktorých pochádza – tlačové agentúry, komunikačné oddelenia a podobne, a jej autorstva. Takže zamerať sa na spoľahlivosť a dôveryhodnosť zdroja by malo byť pri prijímaní informácií samozrejmosťou.

DÔVERA V MÉDIÁ KLESÁ

„Ľudia dnes majú k dispozícii pomerne veľké množstvo informačných zdrojov a kanálov, problémom však je zorientovať sa v nich a siahnuť po serióznych médiách a overených zdrojoch,“ konštatuje ďalej Ján Višňovský. Navyše sa štruktúra informačných zdrojov neustále mení.

„Čerpáme informácie z rôznych stránok, pričom nepoznáme, kto je prevádzkovateľom a aký zámer ponúkanými informáciami, fotografiami, videami a ďalším obsahom sleduje.“ Informácie zostávajú neoverené a šíria politickú propagandu.

„To má za dôsledok, že dôvera recipientov v médiá a obsahy, ktoré prinášajú, dlhodobo klesá, čo je veľký problém. Prejavilo sa to napríklad počas pandémie koronavírusu, ale aj v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Ľudia sú vystavení hoaxom, dezinformáciám a zmanipulovaným informáciám,“ dodáva profesor masmediálnej komunikácie.

ONLINOVÉ MORSKÉ HADY

Hoaxy výrazne ovplyvňujú tok informácií. V čom vlastne ich nebezpečenstvo spočíva? Odpovedá Terézia Rončáková, vysokoškolská profesorka Katolíckej univerzity v Ružomberku.

„V taliančine majú pre jeden novinový žáner pekné pomenovanie – serpente di mare, morský had. Nie sú to obyčajné klebety či výmysly, ale klebety v štýle takzvaných mestských mýtov.“

Hovoria napríklad o čiernych dodávkach, ktoré na uliciach unášajú deti, alebo injekčných ihlách infikovaných aidsom na sedadlách v kine. „Čiže o niečom, čomu sú ľudia náchylní uveriť, lebo to oslovuje to magické, senzáciechtivé v nás, a následne to medzi ľuďmi úspešne koluje. Hoaxy sú teda moderné onlinové morské hady.“

Je náročné sa im vyhnúť, ak nevieme, či ide o hoax alebo nie. „Jednoduchá odpoveď znie používať zdravý rozum. Zložitejšia odpoveď je byť v strehu, byť skeptický. Jednoducho to otrepané – skúmať zdroje. Zvyčajne stačí trochu pogúgliť a zistíme, či daná informácia už nebola identifikovaná ako hoax,“ nabáda Terézia Rončáková.

Ľudia podľa nej tiež viac než profesionálnym médiám veria informáciám zo sociálnych sietí, „z klebetných krúžkov v mailoch, z facebooku alebo získavaným naživo medzi kamarátmi“.

Podľa Terézie Rončákovej má takto profesionálna novinárčina so svojimi etickými štandardmi, ako napríklad mať k všetkému aspoň dva-tri zdroje a podobne, silnú „nekalú konkurenciu“.

Hoaxy ako falošné správy sú dokonca „obľúbenejšie“ ako zámerné dezinformácie či klamstvá. „Dezinformácia je totiž menej kuriózna a príťažlivá.“

PREVEROVANIE INFORMÁCIÍ

Ján Višňovský vidí problém aj v tom, že mladí ľudia, ktorí sú na rozdiel od mnohých starších digitálne gramotní, majú z rôznych dôvodov problém falošné správy odhaliť. Tie sa potom stávajú vážnym problémom pre krajinu aj demokraciu.

Preto je nevyhnutné, aby sa mladé generácie naučili pred dezinformáciami chrániť a mali aj záujem robiť to.

„Treba čerpať zo serióznych médií, ktoré oddeľujú spravodajstvo od komentárov. Preveriť si médium, preveriť si autora obsahu – či vôbec existuje. Preveriť si obrazový materiál, ktorý dokáže silne zapôsobiť a manipulovať, či nie je zámerne upravený, použitý v inom kontexte a podobne.“

A dávať si pozor aj na to, čo zdieľame na svojich sociálnych sieťach.

KRIVÝ OBRAZ SVETA

Avšak aj v „klebetných krúžkoch“, ako ich pomenovala pedagogička Rončáková, vie podľa nej aspoň trochu inteligentný človek rozoznať ľudí, ktorí veria hoaxom a šíria ich ďalej.

„Je to do značnej miery intuícia, šiesty zmysel. V serióznych médiách nám nenaservírujú hoaxy. Ak sa to výnimočne stane, tak na to sami prídu a ospravedlnia sa.“

Hoaxy „krivia ľuďom obraz sveta“, či už z geopolitického hľadiska, alebo v lokálnom meradle, „strašia ich a často vedú k otrávenosti z politického alebo spoločenského diania, k uzavretosti do občianskej pasivity“, dodáva a upozorňuje tak najmä na konšpiračné hoaxy.

„Ľudia si často myslia, že to, čo vidia v televízii alebo na internete, je pravda a automaticky tomu veria. Taktiež je nanajvýš potrebné, aby sa k mediálnym obsahom stavali kriticky,“ odporúča Ján Višňovský.

„Rôzne podnety a výzvy – challenges, ktoré kolujú po internete a sociálnych sieťach a navádzajú, aby sme ich napodobnili, majú svoje riziká a často aj fatálne následky. V konkrétnych prípadoch išlo napríklad o konzumovanie tabletiek alebo surového mäsa či plnenie ďalších bizarných, nebezpečných úloh, ktoré deti a mládež často robia za peniaze.“

BOJ PROTI HOAXOM

Ján Višňovský dáva do pozornosti fakt, že kroky v boji proti dezinformáciám a hoaxom robí aj polícia.

„Dávam do pozornosti špecializovanú oficiálnu stránku Policajného zboru SR na boj proti hoaxom a podvodom v online priestore: Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá má v súčasnosti viac ako 120-tisíc sledovateľov.“

Boj proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií je však podľa profesora masmediálnej komunikácie neustály proces. „Viaceré rezorty začali v tomto smere vyvíjať zvýšenú aktivitu. Spoločnosť je totiž zámernými klamstvami a nenávisťou šírenou na sociálnych sieťach polarizovaná.“

Preto sú do boja proti dezinformáciám zapojené rezorty vnútra, informatizácie, obrany aj zdravotníctva. „Väčšiu pozornosť by mali identifikovaniu dezinformácií a hoaxov venovať aj štátne inštitúcie, napríklad podporou projektov, ktoré rozvíjajú gramotnosť a kritické myslenie,“ dodáva Višňovský.

DÔVERYHODNÉ MÉDIÁ

Okrem toho je podľa neho dôležité aj rozširovanie spravodajstva etablovanými a dôveryhodnými médiami prostredníctvom tradičných kanálov. Či už sa to týka sociálnych médií, alebo sociálnych sietí. Spoľahlivé médiá majú svoj tím, ktorý odhaľuje podvodné správy.

„Čerpajú z  osvedčených zdrojov, správy overujú, majú technicky zdatných IT redaktorov, ktorí vedia napríklad identifikovať skompilovaný obrázok, ich editori majú dostatočný všeobecný rozhľad, aby sa nedali nachytať a podobne,“ povedala Terézia Rončáková.

Zároveň dodáva, že ak v médiu pracujú „osobnostne vyzretí, inteligentní, vzdelaní, rozhľadení ľudia, ťažko naletia hoaxu a ešte ťažšie ho budú šíriť medzi svoje publiká“.

MŇA NEOKLAMÚ

Špecifickú kategóriu v šírení neprávd tvoria konšpirácie a konšpiračné teórie. „Konšpirácie, teda sprisahanecké teórie, vychádzajú z presvedčenia, že istá skupina ľudí vedome alebo tajne pôsobí v neprospech iných,“ vysvetľuje pedagóg masmediálnej komunikácie.

„Historické alebo súčasné udalosti vysvetľujú ako výsledok sprisahania skupiny ekonomicky a politicky vplyvných ľudí, vyznačujúcich sa nekontrolovateľným, skrytým vplyvom.“

Je v ľudskej prirodzenosti hľadať jednoduché riešenia so štipkou mágie a vytešovať sa z toho, že „mňa neoklamú“.

„Keď niekto hrá na túto strunu, žne úspech. Je to zradné, lebo na vysvetlenia o nepriateľskom spiknutí sme náchylní asi všetci. Preto je potrebná bdelosť i občianska angažovanosť,“ uzatvára Terézia Rončáková.