Ovládajme sa, aby nás neovládali

Myslieť, hovoriť i konať sám za seba je niekedy veľmi ťažké. Patrí to však k výbave zrelého človeka. Výzvu na priamosť nachádzame v evanjeliu: „Vaša reč nech je ,áno – áno,',nie - nie'“ (Mt 5, 37). Je to predpoklad, že budeme disponovať schopnosťou zachovať si pokoj aj v problémoch.
Peter Slovák 29.06.2020
Ovládajme sa, aby nás neovládali

Pohľad z Čachtického hradu. Ilustračná snímka: Peter Slovák

Určite sú v živote okolnosti, keď sa človek dostáva pod priamy alebo nepriamy vplyv inej osoby, životnej situácie alebo udalosti; keď sa cítime ovládaní niekým iným. A kto by po tom túžil? Zostať nekonfliktným je skutočne majstrovstvo.

Problémom je, že skôr nastane situácia, keď človek „stratí“ hlavu a rozum mu zastrie túžba po odvete. Nemusí ísť o priamy fyzický atak. Oveľa nebezpečnejšie je snovanie plánov, ako druhému človeku ublížiť, respektíve poškodiť jeho status.

Hoci si myslíme, akí sme silní a nedáme sa ovládať druhými, ani netušíme, ako veľmi nás ovládajú naše vášne či negatívne charakterové dispozície.

Charakterové sklony sú vnútorné pohotovosti, ktoré sa prejavujú v aktuálnom duševnom živote a sú odvodené z jeho znakov (Nakonečný, Obecná psychologie, 2015).

To znamená, že ak chceme zostať nezávislí, aby emócie s nami nemávali, a teda v konečnom dôsledku s nami nezametali druhí, mali by sme byť schopní udržať našu vôľu „na uzde“. Každý individuálne je za to zodpovedný.   


Pestujme si trpezlivosť
 

Pre veriacich nech sú povzbudením slová sv. Pátra Pia z Pietrelciny: „Dokonalosť nie je nikdy bez trpezlivosti, ktorá sa prejavuje znášaním vlastných nedokonalostí.“ Ak by sme si v pravú chvíľu uvedomili tieto slová, pozitívny dosah na naše správanie a schopnosť ovládať sa by bol značný.

Trpezlivosť je „matkou“ tejto schopnosti. Nie každý ňou disponuje v tej miere, aby si zachoval kontinuálnu rovnováhu. Ak nám však ide o to, aby sme zostali sami sebou, mali by sme sa o to pokúšať.

Nápomocné nám môžu byť nasledujúce rady: Kritika alebo negatívna spätná väzba nie je nič viac ako slová. Nehovorme to, čo nás bude neskôr mrzieť. Radšej sa zdržme výroku či hodnotenia.

Buďme sami sebou a neriaďme sa podľa toho, čo si niekto myslí, čo hovorí, alebo podľa tých, čo vládnu svetu. Uvedomme si, že náš život nezávisí od správania sa iných.

Dať sa dotlačiť do určitého správania môže spôsobiť, že si prestaneme vážiť samých seba. Mať v úcte seba samého, nezávisle od toho, ako nás vnímajú iní, je hodné kresťana, ktorý si uvedomuje, že je stvorený na Boží obraz.

Rola permanentného sťažovateľa nie je nič pre nás. Dokážme mávnuť rukou nad ľuďmi, ktorí sa snažia nás uraziť či znemožniť. Stanovme si hranice a nebojme sa povedať nie.

Niekedy sa aj zamyslime nad svojimi tvrdeniami, o ktorých sme skalopevne presvedčení, že sú v poriadku. Napríklad či si ich nezamieňame za dojmy.

Udržme reakcie a skôr premýšlajme, ako konajme. Ak to nezvládneme, potom sa nečudujme, že nielen naše emócie budú riadiť iní.



Zrozumiteľný odkaz
 

Na pohrebe opáta Bronislava Ignáca Kramára OPraem boli nad jeho hrobom vyslovené aj tieto slová: „Jeho dobrota a trpezlivosť boli signifikantné.“

Často svojich duchovných synov nabádal, ak sa cítili niečím dotknutí a rozhodnutí to okamžite „riešiť“, slovami: „Nechaj to tak, veď uvidíš, že Pán Boh sa postará.“

Veľa nemusel povedať, ale vnútorný pokoj, ktorý z neho vyžaroval, ovládal srdcia mnohých, ktorí za ním prichádzali alebo sa s ním častejšie stretávali.

Vždy však ich pozornosť upriamil na najvyššie Dobro, ktoré nech jediné na nás vplýva.

Určite potom nestratíme duchovnú imúnnosť a snaha človeka podrobiť si nás sa minie účinku. Nech je nám v tom želivský opát príkladom.