Pán je prameňom každej liečivej sily
Aj za každý malý kvietok treba vzdávať vďaku Bohu. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
„Ide o starobylú tradíciu,“ vysvetľuje Jozef Kozák, farár farnosti Najsvätejšieho tela Pána v Nižnom Hrušove. „Vznikla v Nemecku približne v 10. storočí. No už aj predtým ľudia poznali a vážili si liečivú silu bylín. Pohanský svet im však pripisoval rôzne magické vlastnosti. Magické obrady sprevádzali aj samotný zber bylín,“ hovorí rímskokatolícky kňaz s tým, že Cirkev tento zvyk pokresťančila.
DARY OD BOHA
„Katolícky obrad požehnania bylín a kvetov, ktorý sa začína spevom Magnifikat, vyzdvihuje skutočnosť, že Boh je prameňom každej liečivej sily vrátane tej, ktorá k nám prichádza prostredníctvom bylín.“ Preto aj v modlitbe pri požehnaní zaznievajú slová: „Liečivými bylinami a kvetinami nám darúvaš zdravie a radosť. Požehnaj tieto byliny a kvety. Pripomínajú nám tvoju velebu a bohatstvo tvojho života. Na príhovor Panny Márie udeľ nám spásu a zdravie.“
Keď sa modlíme k Panne Márii a svätým, prosíme, aby nás Boh uzdravil na ich orodovanie. Preto aj na tento veľký mariánsky sviatok treba ďakovať Bohu za všetky divy jeho stvorenia.
LEGENDA O SVÄTOM TOMÁŠOVI
Kvety možno vnímať ako symbol čistoty a lásky, ktoré vyslovene súvisia s Pannou Máriou. Jozef Kozák pripomína starú legendu, ktorá hovorí, že keď Mária zomrela, pochovali ju na Olivovej hore.
„Apoštol Tomáš na pohrebe chýbal. K hrobu sa vybral s oneskorením. Chcel ešte raz vidieť Božiu Matku, preto požiadal ostatných apoštolov, aby išli s ním a odsunuli balvan. Ako sa blížili k hrobu, zacítili krásnu vôňu. Keď ho otvorili, zistili, že sa v ňom nachádzajú iba kvety. Pán Ježiš už vzal Máriu s telom a dušou do nebeskej slávy,“ približuje Jozef Kozák dávnu legendu.
„Kvety sa interpretujú ako zástupy mučeníkov, panien a anjelov, ktorí sprevádzali Máriu do neba.“ Aj starí majstri, ako bol Raffael Sanzio (1483 – 1520), Paolo di Giovanni Fei (1345 – 1411) a Nicolas Poussin (1594 – 1665), namaľovali kvety na dielach zobrazujúcich Nanebovzatie Panny Márie. Na Raffaelovom obraze vyrastajú z Máriinho prázdneho hrobu biele a červené kvety.
Paolo di Giovanni Fei namaľoval Máriin hrob plný bielych a červených kvetov, nad ktorými apoštoli žasnú. Na obraze Nicolasa Poussina malí anjeli sypú do prázdneho hrobu biele kvety, zatiaľ čo sa Mária vznáša smerom k nebesiam.
ZÁŽITOK Z VÔNE
Jozef Kozák požehnáva spravidla 15. augusta kytičky kvetov, ktoré veriaci prinesú do kostola. Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie sa môže z plných pľúc nadýchnuť nádhernej vône. „Myslím si, že Boh chce aj prostredníctvom kvetín pôsobiť na každý zmysel človeka. Samozrejme, v menších kostoloch je zážitok z vône silnejší.“
Počet kvetov a bylín v kytici mal v minulosti hlboký duchovný význam. „Keďže Boh stvoril svet za sedem dní a Panna Mária pretrpela sedem bolestí, kytička mala obsahovať sedem druhov kvetín a bylín. Líšili sa podľa jednotlivých krajov a národov. Dodnes si pamätám múdre slová mojej babky: ak chceš, aby kvietky rástli, musíš sa o ne nielen starať, ale aj sa im prihovárať.“
Jozefovi Kozákovi sa kvety spájajú s Pannou Máriou ako našou nebeskou Mamou a jej ochranným materinským plášťom. „K tomuto rozmeru mariánskej úcty ma viedla aj moja babka. Hoci sa nám niekedy nedarí žiť tak, ako by sme chceli, vždy sa môžeme ukryť pod Máriin ochranný plášť.“ Na otázku, ako v modlitbe oslovuje Pannu Máriu, nižnohrušovský farár dáva jednoslovnú odpoveď: „Mama.“
TREBA ĎAKOVAŤ BOHU
Požehnávanie kvetov a bylín, ale aj polí, novej úrody, vína, vody či pokrmov má podľa slov Jozefa Kozáka ten istý cieľ: obrátiť našu pozornosť k Bohu, ktorému máme vzdávať vďaky za všetko.
„To, čo máme, nie je len výsledok našej práce a snaženia, ale aj Božieho požehnania. Nedávno sme mali vo farnosti požehnanie vozidiel. Stretlo sa s veľkým záujmom zo strany veriacich. Čo to dokazuje? To, že aj keď máte nové a silné auto, túžite, aby vás na cestách sprevádzal Boh.“
No niekedy sa zdá, akoby sme stratili poznanie významu jednotlivých liturgických úkonov a požehnaní. Robíme to, lebo to robia aj ostatní. „Aj pri požehnávaní kvetov a bylín si treba uvedomiť, že za všetkým živým, krásnym, novým je tvorivý a milujúci Boh, ktorý nás vo všetkom prevyšuje. Zároveň by sme mu mali byť vďační za všetko, lebo sme to dostali od Boha a patrí to Bohu.“
Hildegarda a jej liečivý odkaz
Nemecká mníška a mystička Hildegarda z Bingenu (1098 – 1179) vynikala svätosťou života a bohatstvom náuky. Tvrdila, že naším ľudským povolaním je vzdávať slávu Bohu.
Hoci zomrela v povesti svätosti, oficiálne ju kanonizovali až 10. mája 2012. Pápež Benedikt XVI. ju vyhlásil aj za učiteľku Cirkvi. Okrem duchovného diela sa nám Hildegarda aj po vyše osemsto rokoch prihovára láskou k stvoreniu, lekárskymi poznatkami, poéziou a hudbou.
Táto vzdelaná žena sa vo vysokom veku rozhodla vyjsť z kláštora a kázať o Bohu. Všetkých si podmanila múdrosťou a duchovnou autoritou, aj keď používala prísny tón. Pokladali ju za Božieho posla. Ľudia ju volali nemeckou prorokyňou.
Bola presvedčená o pravdivosti svojich slov. Jej istota pramenila z mystických vízií, ktoré majú bohatý teologický obsah. Týkajú sa dôležitých okamihov dejín spásy.
Hildegardine videnia súvisia aj s liečivými rastlinami. Boh ju vo videniach posielal i do ďalekých krajín, aby spoznala účinky bylín, ktoré v Európe nerastú. Skúmala však najmä rastliny zo svojho regiónu. Vyslovene preferovala lokálne produkty, najmä špaldu, a varenú stravu vrátane zeleniny. V jej receptoch sa stretneme aj s korením na dobrú náladu, ale Hildegarda je považovaná i za patrónku piva.
Od detstva mala krehké zdravie. Jej stav sa zhoršil vždy, keď nepočúvla Boží hlas. Preto hovorila, že je dôležité, aby bol človek vnútorne zdravý. Keď máme v sebe zlobu, nemôžeme byť zdraví ani telesne. Všetko, čo si myslíme, hovoríme, robíme, má dosah na celé stvorenie. Pre celkové zdravie odporúčala tri veci: modlitbu, vnútornú vyrovnanosť a spojenie so stvorením.
Súvisiace články
Boh premenil môj hriech na odhodlanie
Človek dnes prijíma utrpenie ťažko
