Panna Mária má u nich záhradu

„Začalo sa to pri cigaretke,“ žartuje Jozef Makara, člen pastoračnej rady a rozdávateľ svätého prijímania vo Vyšnej Šebastovej.

Naráža na bývalého kaplána farnosti Michala Paľovčíka, ktorý bol iniciátorom myšlienky, že okolie kostola by bolo dobré skrášliť. Myšlienka sa ujala a podporil ju aj vtedajší správca farnosti Peter Gombita.

Postupne sa zrodil nápad, že nevyužitý a zanedbaný priestor pri kostole by mohol poslúžiť ako plocha na vytvorenie ružencovej záhrady.

Inšpirovaní zahraničnými vzormi sa aktívni farníci pustili do projektu, ktorý dovtedy na Slovensku nemal obdoby – a tak začala vznikať Ružencová záhrada, ktorú 8. augusta 2010 požehnal emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč a vtedajší promótor pre ruženec Šimon Ján Tyrol OP.

V súčasnosti Pannu Máriu a jej záhradu vo Vyšnej Šebastovej navštevujú stovky pútnikov, ktorí tam prichádzajú počas celého roka, organizovane aj individuálne, jednorazovo, ale aj opakovane.

Akoby ich tam vábila rozjímať, modliť sa či len tak si oddýchnuť sama Panna Mária.

Záhrada? Skôr nádvorie

Kto by očakával rozľahlé priestory plné pompéznych sôch, ostane prekvapený. Ako žartuje aj terajší farár Stanislav Radvanský, miestna ružencová záhrada je skôr „ružencovým nádvorím alebo dvorom“.

To ju však neoberá o čaro, naopak.

Útulný, kompaktný priestor zaujme pokojom, ktorý z neho vyžaruje, a krásne udržiavaným prostredím. Vidno, že o svoj poklad sa miestni dobre starajú.

„Najdôležitejšie je udržiavať to, čo sme už vystavali. Chceme, aby to tu nejako vyzeralo a aby záhrada bola v súhre s kostolom. Kostol je stále centrom, ružencová záhrada je pridanou hodnotou,“ vysvetľuje Jozef Makara.

Areálu dominuje socha Panny Márie v nadživotnej veľkosti 2,5 metra.

V podobe nežnej mladej ženy, ktorá v jednej ruke drží malého Ježiša a druhou akoby žehnala svet, tróni na podstavci v strede záhrady.

Okrem dlhých šiat má na sebe aj akúsi kapsu prehodenú cez rameno – Jozef Makara tvrdí, že tento prvok si vytvoril košický sochár Peter Beňo podľa návrhu architekta Mariána Sitarčika.

„Pýtali sme sa ho, prečo to tam dal. Povedal, že mu to len tak napadlo. A viete, ako volali niekedy Vyšnú Šebastovú? Torbáre.“ Teda tí, ktorí nosia torbu, čo je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vak z kože, plátna či iného materiálu nosený na pleci.

Jozef Makara považuje za zaujímavé, že sochár sa rozhodol pre tento motív bez toho, aby vedel o tom, že torba je symbol obce.

Okrem centrálnej sochy Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa v záhrade na štyroch polkruhoch nachádzajú ďalšie 4 sochy symbolizujúce 4 ružence, ktorých autorom je tiež Peter Beňo.  

Evanjelium v skratke     

Všetky sochy sú vytvorené z umelého kameňa. Každá je umiestnená na inej svetovej strane, každá smeruje k centrálnej soche.

Radostný ruženec zastupuje súsošie znázorňujúce Návštevu Panny Márie u svätej Alžbety. Poctená Alžbeta sa skláňa pred vyvolenou neterou, ale tá sa ju – s nežným úsmevom a radostným pohľadom – pokúša zdvihnúť.

Ruženec svetla umelec zastrešil znázornením Krstu Pána Ježiša. Je to vôbec jediná zo sôch, kde sa nenachádza Panna Mária.

Bolestný ruženec symbolizuje variácia Piety – matka drží v náručí mŕtve telo Syna, ktoré – nebyť jej starostlivých rúk – by padlo k zemi. Výraz Matky je plný bolesti, dokonca aj oči má privreté.

Akoby už ďalej nevládala pozerať na mŕtve telo svojho milovaného syna.

A napokon slávnostný ruženec, vyjadrený súsoším Syna, ktorý zozadu nežne objíma Matku. Tá už má tvár nastavenú k nebu, ku ktorému pomaly zdvíha ruky.

Panna Mária sa v náručí Syna chystá na svoje Nanebovzatie.

Pôvodne miestni plánovali venovať sochu každému z tajomstiev posvätného ruženca, napokon však zohľadnili finančné a najmä kapacitné možnosti.

A tak je to možno aj lepšie – záhrada vďaka tomu nepôsobí prepchatým, gýčovým dojmom.

Kto by sa predsa len chcel bližšie (aj vizuálne) oboznámiť s príbehom evanjelia zhutnenom v ruženci, môže si prezrieť obvodný kostolný múr, na ktorom je v okrúhlom zobrazení každé tajomstvo.

Zaujímavosťou je, že sú usporiadané sprava doľava, ako je to zvykom napríklad v hebrejskom prostredí, nie zľava doprava ako je to typické pre našu kultúru.

Slúžia tam radi

Ružencová záhrada však nezaujme len vďaka umeleckým dielam, ale aj vďaka mravčej práci ochotných rúk. Starostlivo pokosená tráva, udržiavané stromy, kríky aj kvety,  vyzametaná dlažba...

Miestni veriaci netaja, že sa o záhradu starajú sami v rámci svojho voľného času.

„Už je tu dosť rastlín a stromčekov. Volal som aj kamaráta záhradníka, nech nám príde pomôcť. A potom sa jedna mladá pani odtiaľto ponúkla, že nám pomôže. Od útleho veku ju vraj bavia práce v záhrade. Možno už štvrtý rok to má na starosti, nájde si čas, príde sem aj s bábätkom či mamou, porobí, čo treba.

Dávam klobúk dole, že že mama, ktorá má malé dieťa, si vezme niečo také na starosť, ochotne pomáha a nečaká za to odmenu,“ tvrdí Jozef Makara.

Veľká časť práce však leží na pleciach Márie Bačovej, miestnej horliteľky ružencového bratstva, a na iných ochotných ľuďoch, ktorí tam prichádzajú v každom čase aj nečase.

„Neľutujeme čas, ktorý tu strávime, neľutujeme hodiny a dni. Pokiaľ vládzeme, prichádzame sem a slúžime tu s láskou. Musíme tu tráviť aj každý deň, ak chceme, aby to aj nejako vyzeralo a aby to miesto bolo aj ľudsky príjemné,“ tvrdí Mária Bačová.

Ďalší z miestnych obyvateľov, ktorého meno sa neodmysliteľne spája s ružencovou záhradou, je kostolník Jozef Jurášek.

„Bol tu od začiatku pri každej robote, čo sa robila, nehovoriac o tom, že sa tu v posledných rokoch stále niečo opravovalo na kostole. Jožko tu organizoval 90 % práce,“ chváli rodáka Jozef Makara.

„Tomu kostolu sa venujem už 40 rokov. Bol som vo všetkých funkciách, svojho času som bol aj kostolník, aj kurátor, aj pokladník, aj všetko možné. Toto robím rád. Doma sa ma pýtajú: ‚Kde ideš? ’ ‚No do kostola, ’“ tvrdí kostolník.

Jeho prácu oceňuje aj pán farár: „Jožko je horúca linka. Ak mi niekto volá, že by chcel ísť do ružencovej záhrady, odkážem ho naňho, dám mu číslo a už sa viac-menej nestarám.“

Jozef Jurášek vraj hocikoho vpustí do záhrady aj do kostola, lebo je rád, ak sa ľudia modlia. Podľa jeho slov je kostol stále otvorený; „treba však zatvárať dvere, lebo sa nám už stalo, že tu začali hniezdiť lastovičky alebo sem prišli veveričky“.

Pri otázke, či sa angažujú aj miestni mladí, aktivisti trošku zrozpačitejú – napokon pani Bačová pripustí, že ani veľmi nie.

„Ale čo ma potešilo – keď sme v lete polievali kvety, zastavili sa tu mladšie ženy, ktoré sú ešte v pracovnom pomere, a hovorili nám: ‚Pokiaľ vládzete, robte, a dúfajme, že my potom preberieme štafetu. ’ Veru, to sa teším.“

Premodlené miesto

Hoci je ružencová záhrada relatívne mladým projektom, stihla si už nájsť svojich stúpencov.

„Cez leto nie je deň, žeby sem niekto neprišiel. Tým myslím niekoho cudzieho, zvonku. Či už na autobuse, alebo na bicykli, alebo autom,“ tvrdí Mária Bačová, ktorá zároveň vedie kroniku, kde sa podpisujú rôzni pútnici. Niektorí pripoja aj zaujímavé svedectvá.

„Skoro so všetkými pútnikmi, ktorí sem prichádzajú, sa snažím byť v kontakte. Nepýtam sa ich na dojmy; oni sami prichádzajú a rozprávajú. Všetci sa zhodujú na tom, že tu nachádzajú úžasný pokoj. A mnohým sa odtiaľto nechce ísť preč. Pamätám si, že sem došli pútnici od Bratislavy a jedna pani za mnou prišla a vraví: ‚Keby som mohla, ostala by som tu. ’ Odchádzala so slzami v očiach.

"Neľutujeme čas, ktorý tu strávime, neľutujeme hodiny a dni. Pokiaľ vládzeme, prichádzame sem a slúžime tu s láskou."

Jedna pani zas napríklad vystúpila z autobusu, prišla za mnou, a tak sa na mňa pozerala, až som sa zľakla, čo chce. A ona sa ma spýtala, ako sa cítim, keď som tu. Lebo ona vraj taký úžasný pocit ako tu ešte nikdy nemala. To vám rozprávam, čo som počula. Samozrejme, nie každého záhrada až tak osloví, no sú ľudia, ktorí sú takí dojatí tým miestom, že to neviem vysvetliť, len tlmočím ich pocity,“ delí sa o zážitky Mária Bačová.

Svoj najsilnejší dojem vyjadril aj Jozef Makara:

„Nie všetky dni sú slnečné; aj tu boli rôzne chvíle. Pamätám si však, že raz sem prišiel jeden pán na bicykli. Bola sobota, asi dvaja-traja sme tu niečo robili. Sadol si na lavičku a začal sa modliť. Prihovorili sme sa mu a vysvitlo, že sem chodí, lebo to sľúbil manželke. Vtedy som si uvedomil, že malo zmysel to robiť a niečo budovať.“

Do farnosti a ružencovej záhrady v roku 2015 zavítal aj generálny promótor pre ruženec Louis-Marie Durand.

A púte pokračujú ďalej. Každoročne prichádzajú bratia dominikáni sláviť svätú omšu na sviatok Panny Márie Ružencovej a týmto sa neustále prehlbuje aj kontakt s nimi.

„Teší nás, že veriaci sem radi a v hojnom počte prichádzajú,“ objasňuje Jozef Makara.

„Prvoradá je pre mňa bežná farská činnosť. Ružencová záhrada bola mimoriadna záležitosť. Nepriložil som ruku k dielu, je to viac-menej dielo farníkov, možno niektorých mojich predchodcov. Keď som sem prišiel, našiel som tu skupinu aktívnych veriacich, ktorým som povedal, že je to na nich. Som príjemne prekvapený, že sa o záhradu starajú zodpovedne,“ hodnotí situáciu súčasný farár Stanislav Radvanský.

Ani deň bez ruženca

Mariánsku úctu sa ľudia, ktorí stoja za projektom Ružencovej záhrady, snažia pestovať každodenne.

„Vplyvom veku si prehodnotíme životné priority. Tiež som sa v mladosti nemodlila ruženec toľko, ako sa modlím teraz. Vždy, keď je voľná chvíľka, pomodlím sa aspoň desiatok. Jednoducho ma to chytá za srdce,“ tvrdí Mária Bačová, ktorá zároveň dodáva:

„Ján Pavol II. povedal, že keď vezme ruženec do ruky, akoby držal Pannu Máriu za ruku. Aj ja mám taký pocit. Keď sa nestíham pomodliť doma, modlím sa ruženec v kostole pred svätou omšou a v dni, ak nie je svätá omša, tak v ružencovej záhrade. Od jej požehnania sme sa v nej modlili zatiaľ každý deň.“

V lete sa v ružencovej záhrade modlia väčšie skupiny veriacich, v zime hoci aj dve ženy – ale modlia sa.

Ruženec sa rád modlí aj Jozef Jurášek, ktorý priznáva, že ho oslovuje tým viac, čím je starší.

Ružencovú záhradu považujú za dar Božej prozreteľnosti pre ich obec.

„Lurdy, Medžugorie... Koľko času trvalo, kým ľudia pochopili, že je to Božie dielo. Nechceme sa s nimi porovnávať, len poukazujem na to, že pri takýchto dielach  je vždy aj nejaký odpor. Ale veď to je aj dobré. Ak by to bolo všetko také...“ hľadá správne slovo Jozef Makura.

„...jednoduché, tak by sme si to asi nevážili,“ doplní ho Mária Bačová.

„Myslím si, že je to premodlené miesto. Nejako sme sa tak samovoľne rozbehli a doposiaľ to funguje,“ uzatvára.

Ružencová záhrada vo Vyšnej Šebastovej:

-   centrálnu sochu navrhol Marián Sitarčík

-   jednotlivé sochy vyhotovil sochár Peter Beňo

-   koordinátorom projektu bol bývalý kaplán Michal Paľovčík

-   ružencovú záhradu požehnali 8. augusta 2010

-   v súčasnosti sa v nej nachádza 5 sôch

-   ústredná socha je vysoká 2, 5 metra

-   sochy sú vytvorené z umelého kameňa

-   v obci funguje aj aktívne ružencové bratstvo