Pápež František prichádza do pravoslávneho Rumunska

Pápežova cesta do tejto veľkej krajiny sa uskutoční od 31. mája do 2. júna. Návšteva bude mať štyri etapy. Petrov nástupca navštívi predovšetkým hlavné mesto Bukurešť, kde bude sláviť svätú omšu v katedrále zasvätenej sv. Jozefovi.

Ďalšími zastávkami budú mestá Jaš, Blaž a mariánska svätyňa Šumeleu Čiuk. Súčasťou programu bude aj blahorečenie siedmich gréckokatolíckych biskupov – mučeníkov komunistického režimu.

Motto apoštolskej cesty znie: Kráčajme spoločne. Pápež František prichádza do Rumunska ako druhý pápež v dejinách. Práve pred 20 rokmi (7. – 9. mája 1999) navštívil Bukurešť sv. Ján Pavol II.

Kresťanstvo na území Rumunska
Názory na to kedy a kto priniesol kresťanstvo na územie dnešného Rumunska sa veľmi líšia. Niektorí tvrdia, že kresťanstvo do tohto regiónu priniesol apoštol sv. Ondrej, alebo rímski vojaci, ktorí dobyli Dáciu v roku 106 po Kristovi.

Iní však uvádzajú, že kresťanstvo bolo prítomné na tomto území až niekedy v treťom storočí. Spletité historické a politické udalosti sa nakoniec vyvinuli tak, že dnešné Rumunsko je krajinou s absolútnou väčšinou pravoslávnych veriacich.

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 z 20 miliónov obyvateľov sa ku Pravoslávnej cirkvi hlási vyše 16 miliónov ľudí, čo je 80 percent obyvateľstva. Na druhom mieste sú rímskokatolíci s počtom 870-tisíc veriacich, nasledujú veriaci protestantských cirkví, ku ktorým sa hlási skoro 700-tisíc obyvateľov, ďalej gréckokatolíci so 150-tisícami veriacich a moslimovia, ktorých tu žije skoro 65-tisíc.

Náboženské zloženie je teda veľmi pestré a platí to aj o národnostnom zložení. Rumunov je skoro 90 percent obyvateľstva, významnou menšinou sú Maďari, ktorých je skoro jeden a pol milióna, teda viac ako 6 percent obyvateľstva. Treťou najpočetnejšou etnickou skupinou sú Rómovia s počtom viac ako pol milióna.

Posilniť jednotu
Pápež príde 20 rokov po sv. Jánovi Pavlovi II. posilniť jednotu veriacich, spoločnosti i rodín, ako to vyjadruje aj motto cesty Kráčajme spoločne. Prvý deň návštevy, piatok 31. mája, bude mať ekumenický charakter. Svätý Otec navštívi sídlo patriarchátu, kde sa stretne s pravoslávnym patriarchom Rumunska Danielom a so stálou Synodou Pravoslávnej cirkvi.

Pápež František nevynechá ani návštevu pravoslávnej katedrály Spásy ľudu, ktorá je najväčšou pravoslávnou katedrálou na svete. Zaujímavosťou je, že projekt chrámu v neobyzantínskom architektonickom štýle schválil rumunský kráľ Karol I. ešte v roku 1884. Avšak z dôvodu dvoch svetových vojen a komunistickej totality sa začala stavať až o viac ako sto rokov neskôr, v roku 2010. Inaugurácia chrámu sa uskutočnila v novembri 2018.

Druhý deň návštevy pápež navštívi mariánsku svätyňu v Šumeleu Čiuk. Toto miesto v sebe spája charakteristické prvky tohto kúta Európy, ktorý sa nazýva Transylvánia. Ide o veľké územie, ktoré patrilo Uhorsku, ale v roku 1918 pripadlo Rumunsku.

Aj preto tam žije veľmi početná maďarská menšina. Svätyňa Šumeleu Čiuk je pre nich taká významná, že v počte návštevníkov prekonáva aj všetky mariánske svätyne v Maďarsku. Doteraz sa na svätú omšu, ktorú v nej bude sláviť Svätý Otec prihlásilo 110-tisíc veriacich.

Tretí a posledný deň návštevy pápeža Františka v Rumunsku, 2. júna, bude patriť blahorečeniu siedmich gréckokatolíckych biskupov – mučeníkov komunistickej totality v Rumunsku. Boží služobníci boli zabití z nenávisti pre vieru v rokoch 1950 - 1970. Sú to gréckokatolícki biskupi: Valeriu Traian Frenţiu, Vasile Aftenie, Ioan Suciu, Tit Liviu Chinezu, Ioan Bălan, Alexandru Rusu a Iuliu Hossu.

Zatkli ich spoločne 28. októbra 1948, pretože odmietli prejsť na rumunské pravoslávie, teda zrieknuť sa spoločenstva s Petrovým nástupcom, ako to požadoval komunistický režim. Všetci počas nasledujúcich dvadsiatich rokov zomreli vo väzení. Posledný z nich, Iuliu Hossu, zomrel v roku 1970 a rok pred tým ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála in pectore. Zverejnené to bolo až v roku 1973.

Návšteva aj pre Slovákov
Návšteva Svätého Otca v Rumunsku sa dotkne aj Slovákov, keďže tu žije slovenská menšina. Dnes sa ich počet pohybuje v rozmedzí 17 - 21 tisíc. Slovenské etnikum v Rumunsku možno rozdeliť do dvoch veľkých teritoriálne navzájom oddelených skupín.

Prvú z nich nájdeme v nížinatej, severnej časti rumunského Banátu v okolí mesta Nadlak pri hranici s Maďarskom. Ide o ekonomicky a kultúrne pomerne vyspelú populáciu - v Nadlaku pôsobí aj slovenská stredná škola.

V Aradskej župe tvorili Slováci v roku 1977 2 percentá všetkého obyvateľstva. Ide o druhotnú kolonizáciu, ktorá vyšla na začiatku 19. storočia z oblasti Békešskej Čaby. Slováci aj v súčasnosti tvoria v Nadlaku takmer polovicu jeho obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 mal Nadlak 7185 obyvateľov z nich skoro 44 percent boli Slováci.

Druhá kultúrne menej vyspelá zložka slovenskej populácie sídli na severozápade krajiny v obciach rumunského Rudohoria ležiaceho východne od mesta Oradea na hraniciach žúp Bihar a Salaš. Ide o potomkov kolonistov, ktorí prišli na toto neobývané miesto v troch vlnách medzi rokmi 1790-1838.

Slováci v Bihárskej župe sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, tí žijúci v Aradskej župe zase evanjelického vierovyznania. Aj pre týchto našich krajanov bude pápežova návšteva veľkým duchovným povzbudením.