Pápež hlásal pokoj a nádej na Madagaskare a Mauríciu

Hlavné mesto Madagaskaru Antananarivo sa stalo východiskovým bodom pápežových stretnutí na oboch ostrovoch. Radosť obyvateľov bola obrovská, čo bolo vidieť pozdĺž ciest, kadiaľ sa presúvala pápežská kolóna.

Rozsievač pokoja a nádeje
Na Madagaskare, kam priletel v piatok 6. septembra, pápež František absolvoval množstvo stretnutí: s prezidentom, občianskymi predstaviteľmi, bosými karmelitánkami aj s mládežou a deťmi v tzv. Mestečku priateľstva. Na záver celebroval svätú omšu, na ktorú prišlo milión veriacich.

Výnimočným a zaujímavým stretnutím bola návšteva kláštora bosých karmelitánok, ktoré do Antananariva prišli z Belgicka v roku 1921. Kláštor je zasvätený sv. Jozefovi.

Vnútri čakalo na pápeža sto rehoľných sestier zo všetkých kontemplatívnych kláštorov na Madagaskare a pred neveľkou kláštornou kaplnkou ďalších 70 noviciek. Pápež sa pomodlil so sestrami poludňajšiu liturgiu hodín.

Pripravený príhovor odovzdal sestrám v písomnej forme a odporučil im ho na pokojnú meditáciu. Spontánne potom predniesol rovnako obsiahly príhovor simultánne tlmočený do malgaštiny, v ktorom vychádzal z liturgického čítania z Prvej knihy kráľov: „Buď silný a vzmuž sa!“ (1 Kr 2, 2b).

„Na nasledovanie Krista je nutná práve čnosť odvahy. Je pravda, že tú najťažšiu prácu koná Pán, ale je potrebná odvaha nechať ho, aby konal,“ povedal pápež František. Ďalej hovoril o svetskosti, ktorá prichádza do rehoľných komunít mnohými skrytými formami. „Svetskosť nie je klauzúrna sestra, chodí si po svojich a vyvádza von z klauzúry.

To, čo vám teraz poviem, nehovorím preto, aby som vás desil, ale je to skutočnosť, pretože to povedal Ježiš, a dovolím si to povedať tiež. Každá z vás musela o vstup do klauzúry zápasiť, preukazovať mnoho dobra a zvíťaziť, premôcť svetského ducha, premôcť hriech, premôcť diabla.

Možnože v deň vstupu do kláštora zostal diabol pred bránou smutný: ,Stratil som dušu´ - povedal si a odišiel. Ale potom sa išiel poradiť s iným, prefíkanejším diablom, ktorý mu povedal: ,Počkaj, maj strpenie.´ To je obvyklý postup démona.“

Jedinou obranou je podľa Františkových slov hovoriť o všetkom s predstavenou. „Pokušiteľ nechce byť odhalený, a preto sa prezlieka za ušľachtilého a zdvorilého. Dávam vám túto radu: Hovorte ihneď,“ týmto povzbudením ukončil pápež František svoj improvizovaný príhovor ku klauzúrnym sestrám na Madagaskare.

Pútnik pokoja
Ostrov Maurícius je nám známy ako dovolenková destinácia. Pápežova návšteva bola preto veľmi zaujímavá, lebo mnohí prvý raz počuli o tom, ako žijú bežní obyvatelia tohto krásneho ostrova.

Tento kúsok zeme so spletitou koloniálnou históriou, počas ktorej sa vystriedala holandská, francúzska a britská nadvláda, získal nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1968; od roku 1992 je republikou.

Dnešné Port Louis je moderné mesto ťažiace prevažne z turistického ruchu a rozvinutého textilného priemyslu. Majoritným náboženstvom v populácii 1,3 milióna obyvateľov je hinduizmus, ku ktorému sa hlási bezmála polovica obyvateľov ostrova. Katolíkov je 28 percent, teda okolo štyristotisíc. Náboženské napätie v krajine sa týka prevažne vzťahov medzi hinduistami a moslimskou menšinou (asi 17 percent obyvateľov).

Ihneď po privítaní na letisku na Mauríciu sa pápež František odobral na pahorok nad hlavným mestom k soche Panny Márie, Kráľovnej pokoja, postavenej v roku 1940 ako poďakovanie za ochranu krajiny počas prvej svetovej vojny.

V deň pápežovej návštevy (pondelok 9. septembra) bola na Mauríciu slávnosť blahoslaveného Jacqa-Désiré Lavala (1803 – 1864), francúzskeho misionára z 19. storočia, apoštola čiernych obyvateľov ostrova oslobodených z otroctva.  Uctievajú ho nielen kresťanmi, ale aj hinduisti, ktorí v ňom však vidia reinkarnáciu jednej zo svojich bohýň.

Okolo stotisíc ľudí sa zhromaždilo na svahu pod pódiom s pápežským oltárom, to znamená, že na slávnosť prišiel takmer každý desiaty obyvateľ ostrova.
„Neznepokojujte sa, keď počujete o poklese povolaní v niektorých formách života Cirkvi, ale skôr majte obavy z toho, že ubúda ľudí usilujúcich sa o šťastie, ktoré prináša svätý život,“ zdôraznil František v homílii.

Vzhľadom na to, že svätá omša bola jediným verejným stretnutím, pápež sa v príhovore venoval okrem Ježišových blahoslavenstiev, o ktorých sa čítalo v evanjeliu, aj dielu blahoslaveného Jacqa-Désiré Lavala a tiež naliehavým problémom súčasnej spoločnosti, poznačenej materializmom, a dnešnej Cirkvi, trpiacej nedostatkom povolaní.

„Blahoslavenstvá sú preukazom totožnosti kresťana. Keď si niekto položí otázku, ako sa stať dobrým kresťanom, odpoveď na ňu je jednoduchá - treba, aby každý svojím spôsobom robil to, o čom hovorí Ježiš v blahoslavenstvách,“ vysvetlil František.

Upozornil aj na aktuálne problémy mladých ľudí, ktorí sa napriek hospodárskej prosperite posledných rokov stretávajú s nezamestnanosťou. Vyzval preto na väčšiu pozornosť k mladej generácii, ktorú neistota vydáva napospas novým formám otroctva 21. storočia. Okrem toho pápež zdôraznil, že veľké množstvo mládeže je závislé od drog.

Maurícius má v súčasnosti iba troch seminaristov. Zároveň dochádza k úpadku náboženskej praxe medzi mladými. K ďalším problémyom, s ktorými krajina zápasí, patrí nízka pôrodnosť a s ňou spojený pokles členov katolíckej komunity.