Pápež Ján Pavol II. pred 15 rokmi poďakoval Slovensku za vernosť Kristovi

V prvý deň apoštolskej cesty veľkňaz z Ríma zavítal do malého Ríma. Trnava túto udalosť dlho očakávala, a aj keď sa pápež zdržal v Katedrále sv. Jána Krstiteľa iba polhodinu a pre zdravotnú indispozíciu ani osobne nepredniesol príhovor, jeho tichá modlitba a stretnutie s postihnutými patrili medzi najemotívnejšie momenty celej návštevy.

Na druhý deň 12. septembra Ján Pavol II. prišiel do Banskej Bystrice, kde ho privítalo 50-tisíc pútnikov, s ktorými slávil svätú omšu na Námestí SNP. Zlepšený stav mu na konci liturgie umožnil predniesť niekoľko myšlienok.

Okrem iného povedal: „Slovensko bolo a vždy bude verné Kristovi a Cirkvi. Vďaka za vaše svedectvo.“

Na tretí deň 13. septembra sa z pápežovej prítomnosti mohli tešiť v Rožňave. Ján Pavol II. tak splnil prísľub, ktorý dal vtedajšiemu rožňavskému biskupovi Eduardovi Kojnokovi. Na lúke pod kopcom Rákoš sa zhromaždilo 170-tisíc veriacich z rôznych kútov Slovenska, ako i zo susedných krajín.

Apoštolská cesta vyvrcholila 14. septembra na bratislavskom sídlisku Petržalka, kde poľský pápež blahorečil mučeníkov totalitného režimu, ktorého strasti pocítil i on sám. Blahorečením dal Cirkvi nové viditeľné vzory odvahy žiť život viery i v podmienkach neľudskosti.

Väčšina ľudí si priala privítať Jána Pavla II.
Akú odozvu zanechala tretia návšteva Jána Pavla II. na Slovensku? Spýtali sme sa ceremoniára pápežskej návštevy v Bratislave Daniela Diana. „Ak by som povedal, že iba pozitívnu, klamal by som.

Pretože najmä postkomunistická a liberálna tlač cielene komentovali návštevu pápeža ako nákladnú a aby si ju hradili veriaci a nie všetci daňoví poplatníci. Je zarážajúce, že nik sa nevracal do minulosti, keď všetci daňoví poplatníci museli platiť nákladné cesty komunistických predstaviteľov.

Drvivá väčšina ľudí si však priala privítať pápeža a stretnúť sa s ním najmä v Bratislave–Petržalke, kde celá slávnosť blahorečenia mučeníkov biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnej sestry Zdenky Cecílie Schelingovej ukázala, že ľudský život je najvyššia hodnota. Pápež zároveň cez túto slávnosť vyzdvihol silu mučeníkov a volal po odvahe k odpusteniu.“

Pápežov boj
Niektorí tvrdili, že Ján Pavol II. mal počas návštevy príliš náročný program vzhľadom na jeho zdravotný stav a pokročilý vek.

„Treba povedať, že mali pravdu. Najmä prvý deň jeho apoštolskej cesty, keď išiel do Trnavy, a v samotnej Trnave bolo cítiť a vidieť, že je veľmi ustatý a ubolený. No už na druhý deň v Banskej Bystrici a v sobotu v Rožňave ukázal, kde je ,doma‘. Uprostred Božieho ľudu.

No a v Petržalke potvrdil slová, že z kríža sa nezostupuje. Trpel, ale bol si vedomý svojho úradu a úlohy – utvrdzovať vo viere,“ pripomína Daniel Dian.

Blahorečenie medzi panelákmi
Svätá omša spojená s blahorečením Zdenky Schelingovej a biskupa Vasiľa Hopka sa slávila medzi petržalskými panelákmi. Viacerí sa pýtali, či je to správne miesto na takúto slávnosť.

„Bolo a je to v rámci hlavného mesta jedno z veľmi zaujímavých miest na zhromaždenie takého veľkého počtu ľudí. Výberom miesta chceli organizátori návštevy taktiež ukázať, že vieru treba vniesť aj medzi paneláky, kde v minulosti nebolo miesto pre kostol a rozvoj ducha.

Miestni boli veľmi ústretoví, sám som to cítil, ako ceremoniár tejto návštevy pápeža v Bratislave,“ približuje náš respondent.

Výzva na prahu EÚ
Apoštolské cesty Jána Pavla II. na Slovensko zastihli našu krajinu vždy na okraji historických medzníkov. V roku 1990 prišiel pápež čerstvo po páde totality, v roku 1995 zasa Slovensko robilo prvé kroky ako samostatný štát, no a v roku 2003 sme boli tesne pred vstupom do Európskej únie.

Na čo Ján Pavol II. vyzval Slovákov v európskom spoločenstve a pred čím ich varoval?

„Pápež jednoznačne vyzval na prenesenie duchovných hodnôt dedičstva solúnskych bratov svätých Cyrila a Metoda, pretože Slovensko má Európe čo dať. Varoval pred konzumizmom, ktorý – treba jednoznačne povedať – je oveľa väčším nebezpečenstvom a zlom ako komunizmus,“ hovorí Daniel Dian.

Potratový zákon
Cirkev v roku 2003 žila nielen pápežovou návštevou, ale tiež bojom proti snahám o rozšírenie interrupčného zákona. Ten sa v Národnej rade SR prerokovával krátko pred príchodom hlavy Katolíckej cirkvi.

Ovplyvnila prítomnosť Jána Pavla II., veľkého bojovníka za život, vývoj v tejto otázke? „Myslím si, že áno, lebo bola to vtedajšia strana podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, ktorá pod jeho vedením presadzovala liberalizáciu potratového zákona.

Vtedy som sa osobne zaangažoval a poslal som jemu a ešte jednému poslancovi osobný list. Pánovi Ruskovi som v ňom napísal, že jeho prítomnosť na slávnosti blahorečenia by bola výsmechom Jánovi Pavlovi II., ktorý celý svoj život nasadil za právo nenarodených uzrieť svetlo sveta a chrániť život až po jeho prirodzený skon; ktorý odsudzoval akékoľvek násilie voči životu.

Pán Rusko a jeho strana presadzovali možnosť ešte viac rozšíriť výkon potratov. Viem, že si to ,odniesli‘ vtedajší otcovia biskupi, ktorých obvinil, že spomínaný list som napísal z ich poverenia.

Zdôrazňujem, že to bola moja osobná aktivita a pán Rusko a spomínaný poslanec nakoniec na slávnosť neprišli,“ uzatvára Daniel Dian so spomienkou na osobnú skúsenosť.