Pápež nemôže byť na všetko sám

S vätého Petra, apoštola a prvého pápeža, si v liturgickom kalendári pripomíname 29. júna, spoločne so svätým Pavlom. „Odpradávna existovalo presvedčenie, že obaja apoštoli zomreli mučeníckou smrťou v Ríme v ten istý deň 29. júna roku 67. Pravdepodobne v tomto má pôvod aj ich spoločný sviatok,“ hovorí kňaz a cirkevný právnik Ján Duda.

ZMIENKY V BIBLII

 Apoštola Petra posunul na čelo Cirkvi sám Ježiš ako „skalu, na ktorej postaví svoju Cirkev“. Ján Duda poukazuje na biblické state (Mt 16, 13 – 20; Mk 8, 27 – 30; Lk 9, 18 – 21), ktoré katolícka tradícia interpretuje tak, že Ježiš, po Petrovom vyznaní pri Cézarei Filipovej, mu prisľúbil najvyššiu moc v Cirkvi.

A v Evanjeliu podľa Jána existuje stať (Jn 21, 15 – 19), že Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní túto moc Petrovi aj naozaj udelil a ustanovil ho za svojho zástupcu na zemi. „Iné kresťanské cirkvi a cirkevné spoločenstvá uvedené biblické state interpretujú odlišne.“

Úrad Petrovho nástupcu sa v histórii pápežstva vyvíjal pod vplyvom rôznych udalostí. Pápežský primát vyhlásil za dogmu Prvý vatikánsky koncil, ktorý sa konal v rokoch 1869 až 1870. Ten istý koncil zároveň prijal aj dogmu o neomylnosti pápeža.

Dogma o neomylnosti pápeža sa však nielen v sekulárnych kruhoch, ale aj medzi katolíkmi často interpretuje chybne. Nevzťahuje sa totiž na akékoľvek okolnosti, ale len ak pápež hovorí ex cathedra a iba v oblasti náuky vymedzenej na pravdy viery a morálky a tie, ktoré sú s nimi úzko spojené.

„Z  teologického hľadiska je neomylnosť pápeža Boží dar, aby v oblasti viery a mravov viedol Boží ľud po správnej ceste. Z ľudského a psychologického hľadiska – ako to pekne vyjadril pápež Benedikt XVI. – je to, že niekto musí mať ,posledné slovo‘ v určitej otázke. Ak pápež vyučuje ex cathedra, čo znamená slávnostné magistérium, určite je to teologická záležitosť. Existuje aj riadne magistérium pápeža, ktorého sa tiež treba pridržiavať,“ vysvetľuje cirkevný právnik.