Pápež sa stretáva so Zmŕtvychvstalým v ikone Acheropita

Uctievanie ikony Krista Spasiteľa pápežom v deň Veľkej noci má svoju stáročnú históriu. Ikona Acheropita, ktorú dnes možno vidieť na Námestí sv. Petra, je nová a používa sa od Veľkej noci roku 2007.

Pôvodná ikona Krista Spasiteľa sa uchováva v tzv. Svätyni svätých, vo Svätyni Svätých schodov blízko Lateránskej baziliky, ktorá sa ešte aj dnes považuje za jedno z najposvätnejších miest Ríma.

Každý pútnik, keď prejde kľačiačky Svätými schodmi, na ich vrchole nájde malú kaplnku pôvodne zasvätenú sv. Vavrincovi a dnes nazývanú Svätyňa svätých, ktorá svojím menom pripomína centrálne miesto Jeruzalemského chrámu.

Volá sa tak preto, lebo sa v nej uchovávajú významné relikvie Svätého kríža a tiež spomínaná ikona Najsvätejšieho Spasiteľa.

Táto vzácna ikona nesie názov Acheropita, pretože sa verí, že nebola zhotovená ľudskou rukou. Tak to vyjadruje jej grécky názov: a – χείρ (chèir) – ποιείν (poièin), teda nie rukou robená.

Ikona Najsvätejšieho Spasiteľa bola zrejme privezená do Ríma z Orientu. Prvýkrát sa spomína v Liber Pontificalis v biografii pápeža Štefana II. (752 – 757), avšak jej zhotovenie sa datuje medzi polovicou piateho a polovicou siedmeho storočia.

Zobrazuje kompletný obraz Krista Spasiteľa, v skoro životnej veľkosti, ktorý sedí na tróne. Je namaľovaný na plátne, ktoré je aplikované na dreve rozmerov 1,5 x 0,7 metra.

Posvätná hodnota

Ikona mala veľký význam a posvätnú hodnotu, utiekali sa k nej veriaci i viacerí pápeži.

Je napríklad známe, že na odvrátenie nebezpečenstva invázie Longobardov pápež, ktorý dôveroval v pomoc Spasiteľa, pešo a bosými nohami na vlastných pleciach niesol v procesii obraz po meste až do Baziliky Santa Maria Maggiore.

Za pontifikátu pápeža Leva IV. (847 – 855) sa spomína, že ikona Najsvätejšieho Spasiteľa bola každoročne nosená z Lateránu do Baziliky Santa Maria Maggiore. Procesia sa začala v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie a do baziliky bola prinesená vo sviatočné ráno, kde sa stretla s ďalšou veľmi uctievanou ikonou Panny Márie – Salus populi romani.

Ikona Acheropita bola počas stáročí viackrát reštaurovaná. Najväčší zásah urobil pápež Inocent III. (1198 – 1216), ktorý pokryl ikonu striebornou doskou, aby ju chránil. Tým zakryl skoro celú postavu Spasiteľa, okrem tváre.

V neskoršom období bol v oblasti nôh urobený do striebornej dosky malý otvor, ktorý slúžil nato, aby sa pri niektorých významných sviatkoch vykonával rituál ich umývania a pomazania (napríklad sa to konalo na sviatok Nanebovzatia Panny Márie). Na veľké sviatky pápež prichádzal k ikone a cez tento otvor bozkával nohy Spasiteľa a uctieval ikonu.

K samotnej ikone boli pridané dve „krídla“ z dreva (dnes zapečatené), ktoré slúžili nato, aby sa mohol obraz Spasiteľa zatvoriť pred zrakmi ľudí.

Každé z krídel je rozdelené na štyri časti a sú na ňom zobrazené tieto postavy: na ľavom krídle je Panna Mária, sv. Ján Krstiteľ, Kristus Spasiteľ a sv. Augustín; na pravom je anjel zvestovateľ, sv. Jakub, apoštol, sv. Ján, evanjelista, a sv. Vavrinec.

Naposledy bola ikona reštaurovaná v rokoch 1995 – 1996.

Rímsky biskup adoruje ikonu Spasiteľa

V 12. storočí podľa starobylej tradície bola správa o zmŕtvychvstaní Krista ohlásená pápežom už predtým, ako prišiel do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde slávil slávnostnú svätú omšu, lebo išlo o takzvaný veľkonočný štáciový kostol.

Ordo Romanus XII. prináša správu o tom, čo sa dialo vo veľkonočné ráno. Rímsky biskup, oblečený do bieleho pluviálu, spolu s kardinálmi diakonmi a s ďalšími klerikmi prichádza do Kaplnky sv. Vavrinca v Lateráne.

Keď vstúpi do Svätyne svätých, adoruje ikonu Spasiteľa. Otvorí obraz a trikrát si uctí a pobozká nohy Spasiteľa, pričom spieva: Surrexit Dominus de sepulchro, alleluia (Pán vstal z hrobu, aleluja), na čo všetci odpovedajú: Qui pro nobis pependit in ligno, alleluia (Ktorý bol pre nás zavesený na dreve, aleluja).

Na oltár sa prinesie aj kríž, ktorý sa používal na Veľký piatok, aby si ho pápež tiež uctil.

Po pápežovi pobozká nohy Krista Spasiteľa aj arcidiakon a následne ide k trónu, na ktorom je pápež, a ten mu dá znak pokoja, hovoriac: Surrexit Dominus vere (Pán skutočne vstal z mŕtvych); a on mu odpovedá: Et apparuit Simoni (A zjavil sa Šimonovi). Rovnako si uctia ikonu a kríž aj ďalší kardináli.

Keď sa skončil znak pokoja, pápež sa vybral v procesii do Santa Maria Maggiore na pontifikálnu svätú omšu. Keď sa pápeži presunuli z Ríma do Avignonu, obrad Resurrexit pred obrazom Najsvätejšieho Spasiteľa upadol.

Po návrate pápežov do Ríma sa veľkonočná štáciová omša presunula zo Santa Maria Maggiore do Baziliky sv. Petra a obrad pred ikonou sa už nevykonával. Až pár rokov po Druhom vatikánskom koncile a v jeho duchu sa zdalo vhodné, aby sa tento starobylý obrad pápežského svedectva pred ikonou Spasiteľa opäť vrátil do slávnostnej liturgie Veľkonočnej nedele.

Stalo sa tak na Veľkú noc v Jubilejnom roku 2000, keď bola prinesená ikona Najsvätejšieho Spasiteľa na Námestie sv. Petra a opäť sa uskutočnil tento tradičný obrad, hoci náležite upravený.

Uctievaná ikona Acheropita sa po stáročiach opäť dostala do centra pápežskej liturgie a až do roku 2006 bola prinášaná vždy na Veľkú noc na Námestie sv. Petra (okrem roku 2005, keď sv. Ján Pavol II. pre chorobu neslávil svätú omšu).

Keďže každoročné prenášanie ikony Najsvätejšieho Spasiteľa z Lateránu do Vatikánu bolo veľmi náročné a bolo treba túto vzácnosť veľmi chrániť, pripravila sa nová ikona, ktorá sa po prvýkrát použila na Veľkú noc v roku 2007.

Táto bola realizovaná podľa originálu: v strede sa nachádza maľovaný obraz Spasiteľa sediaceho na tróne a ikona má tiež dve bočné krídla ako tá pôvodná.

Nová ikona

Centrálnu maľbu novej ikony na lipovom dreve vytvoril gruzínsky ikonopisec a poukazuje na ideu Pastiera, ktorý vstal z mŕtvych, ale aj na osláveného Krista zahŕňajúceho celý vesmír.

Na ikone možno kontemplovať Krista ako Pantokratora – kráľa, kňaza a proroka – korunovaného krížom s drahokamami. Jeho pravá ruka je žehnajúca a v ľavej ruke drží svoje evanjelium. Pozadie je zlatej farby, čo je symbolom Kristovej kozmickej veľkosti a tiež symbolom svetla, ktoré je jeho božstvom.

Spasiteľ má oblečenie v tradičných farbách – červená a modrá, ktoré vyjavujú spojenie jeho božskej a ľudskej prirodzenosti. Červená farba tiež znamená božský oheň (porov. Ex 3, 2) a modrá farba vodu života (porov. Iz 12, 3).

Na hornej a spodnej časti ikony sa nachádza nápis v gréčtine prevzatý z Prvého Petrovho listu (porov. 1 Pt 3, 21d. 22b): Pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý je po Božej pravici.

Na dvoch bočných krídlach, z ktorých každé má štyri výplne a je dielom rímskych zlatníkov, je nápis v latinčine, prevzatý z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom (porov. 1 Kor 15, 3 – 8):

Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; bol pochovaný a bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých zjavil sa aj mne.

Postavy, ktoré sú zobrazené na bočných krídlach novej ikony, sa nezhodujú s tými, ktoré sa nachádzali na tej pôvodnej, ale sledujú práve spomínaný text apoštola Pavla, ktorý lemuje tieto výplne na bočných krídlach.

A teda na ľavej strane sú štyri obrazy, na ktorých je zobrazený ukrižovaný Kristus, Boží hrob, zjavenie sa Kéfasovi a dvanástim apoštolom. Na pravej strane tieto obrazy pokračujú a zobrazujú zjavenie sa päťsto bratom, Jakubovi, všetkým apoštolom a nakoniec Pavlovi.

Obrad dnes

Ako už bolo spomenuté, na základe starej tradície sa rímsky biskup a nástupca sv. Petra pred slávením veľkonočnej svätej omše stretáva so Zmŕtvychvstalým v ikone Acheropita.

Po slávnostnom ohlásení Veľkej noci na Veľkonočnú vigíliu sa počas tohto obradu pápež stáva prvým svedkom zmŕtvychvstania pred celou Cirkvou: Peter, svedok zmŕtvychvstania. Pôvodné texty boli upravené, ale zachovali sa dva dôležité momenty tejto modlitby, a to oznámenie zmŕtvychvstania a uctenie si ikony.

Takže obrad má dnes nasledovnú štruktúru: Diakoni otvoria krídla ikony a ukážu obraz Najsvätejšieho Spasiteľa Svätému Otcovi i všetkým prítomným.

Potom diakon, obrátený k ľudu, spieva ohlásenie Veľkej noci: Surrexit Dominus de sepulchro, qui pro nobis pependit in ligno, na čo ľud zaspieva slávnostné Aleluja.

Následne nato sa diakon otočí k pápežovi a oznamuje mu, že sa Zmŕtvychvstalý zjavil Šimonovi Petrovi: Surrexit Dominus vere et apparuit Simoni. Ľud zopakuje slávnostné Aleluja. Svätý Otec si následne uctí ikonu Spasiteľa.

Prvý element tohto obradu – slávnostné oznámenie zmŕtvychvstania Christus Dominus resurrexit! – pochádza z prvokresťanských čias a nachádzame ho už vo 4. storočí v Jeruzaleme, keď tak urobil na mieste Božieho hrobu vo veľkonočné ráno vtedajší patriarcha.

Zjavenie sa Zmŕtvychvstalého Petrovi a ďalším svedkom je teologickým základom veľkonočnej viery. Katechizmus Katolíckej cirkvi (bod 641) túto skutočnosť pripomína týmito slovami:

„Tak sa ženy stali prvými ohlasovateľkami Kristovho zmŕtvychvstania pre samotných apoštolov. Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim.

Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: ,Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi‘ (Lk 24, 34).“

Uctenie si ikony

Aj druhý element – uctenie si ikony – je rovnako starobylý.

V skutočnosti nemôžeme zabudnúť, že vyjadrením veľkého významu v oblasti ľudovej zbožnosti je práve používanie posvätných obrazov, ktoré napomáhajú kresťanom pochopiť tajomstvá viery. A ich uctievanie patrí k prirodzenosti katolíckej zbožnosti.

Tento obrad, ako akt viery, zbožnosti a nábožnosti rímskeho veľkňaza pred ikonou Najsvätejšieho Spasiteľa, nachádza svoje miesto mimo eucharistického slávenia, hoci má svoje prirodzené dovŕšenie práve v slávení liturgie, ktoré nasleduje hneď potom.

Čiže táto krátka adorujúca modlitba pred ikonou a slávnostné ohlásenie Zmŕtvychvstalého pripravujú na slávenie Eucharistie.

Keď pozeráme na ikonu Najsvätejšieho Spasiteľa, aj my sa povzbuďme vo veľkonočnej viere a staňme sa tak ako sv. Peter a jeho nástupcovia ohlasovateľmi Zmŕtvychvstalého medzi ľuďmi.