Pešia púť z Vranova do Čenstochovej má už tradíciu

Keď sa v kalendári blíži 1. august, vo Vranove nad Topľou vrcholia prípravy na tradičnú pešiu púť k Čiernej Madone na Jasnej Hore. Pútnikov čaká 13 dní cesty, počas ktorej musia odolávať únave, bolestiam i poveternostným podmienkam. S modlitbou na perách a túžbou po stretnutí s Pannou Máriou sa im však už 30 rokov darí vždy úspešne doraziť do cieľa.
Ján Lauko 06.07.2021
Pešia púť z Vranova do Čenstochovej má už tradíciu

Bežný pútnický deň je naplnený modlitbou a spevom, ktoré podľa pátra Juraja pomáhajú lepšie zvládať aj nepriazeň počasia. Snímka: archív Juraja Tirpáka

Myšlienka pešej púte do Čenstochovej vznikla v roku 1991, keď sa na tomto pútnickom mieste konali Svetové dni mládeže. V tom čase pôsobili vo Vranove pavlíni. Jeden z pátrov – Grzegorz Wach, OSPPE, pri tejto príležitosti navrhol mladým z farnosti, aby do Čenstochovej išli peši.

Z rodného Poľska totiž veľmi dobre poznal tradíciu peších pútí do svätyne na Jasnej Hore, ktorú chcel rozšíriť aj medzi mladými Vranovčanmi. Toto putovanie sa vo farnosti ujalo a odvtedy každý rok 1. augusta štartuje z horného Zemplína pútnická skupina na 400 kilometrov dlhú cestu.

Tento rok bude mať pešia púť už 31. pokračovanie. Jedným z dlhoročných pútnikov je páter Juraj Tirpák, OSPPE (28), ktorý sa z rodného Vranova vydal do Čenstochovej prvýkrát v roku 2011. Čo ho vtedy ešte ako tínedžera viedlo zúčastniť sa na púti?

„Vedel som, že niečo také sa v našej vranovskej farnosti organizuje. Netušil som, čo to je Jasná Hora, nevedel som, že je tam milostivý obraz Panny Márie. Nemal som duchovné motivácie, bol som stredoškolák a povedal som si, že chcem skúsiť, či to dám. S odstupom času vidím, že Pán Boh si tým poslúžil a aj vďaka tejto pešej púti som dnes rehoľným kňazom.“

Trinásť dní na ceste

Trasa púte sa prvých osem rokov menila, no posledných 22 rokov sa ustálila. Na Slovensku vedie z Vranova do Kračúnoviec, potom do Bardejova. Na tretí deň pútnici prekračujú štátnu hranicu pri pútnickom mieste Gaboltov a prespávajú už v poľskej Mochnaczkej Niżnej.

Nasleduje cesta cez Wieliczku či Krakov, kde je jednodňová prestávka, a krátko pred Čenstochovou sa pútnická skupina každoročne zastaví i v pavlínskom noviciáte v Leśniówe. Pútnici prejdú denne približne 30 kilometrov, až 13. augusta podvečer po trinásťdňovom putovaní zavŕšia svoju cestu na Jasnej Hore.

„Po príchode ideme pred obraz Panny Márie. Je to možno najsilnejší moment púte, keď po celej ceste ešte spotení a špinaví prídeme pred milostivý obraz a v tichu sa pokloníme a pozrieme sa Panne Márii do očí,“ hovorí Juraj Tirpák. Pútnici sa potom v Čenstochovej zdržia až do slávnosti Nanebovzatia Panny Márie.

Pestré pútnické zloženie

Na púti sa v posledných rokoch zúčastňuje približne 50 až 60 pútnikov, v 90. rokoch sa však ich počet blížil k stovke. Väčšina putujúcich pochádza z Vranova, no prichádzajú aj ľudia z iných častí východného Slovenska. Vekové zloženie putujúcich sa v priebehu rokov menilo. Pred desiatimi rokmi prevažovala stredná generácia nad 40 rokov, no v posledných rokoch sa to vyprofilovalo na mládežnícku púť zloženú najmä zo stredoškolákov a vysokoškolákov.

„Samozrejme, chodia i starší. Ja som zažil aj osemdesiatnika, ktorý púť zvládol celkom dobre. Putujú s nami manželia aj dôchodcovia. Chodia tiež kňazi – vždy aspoň jeden pavlín, ale i diecézni kňazi, rodáci z farnosti vo Vranove. Zúčastňujú sa i rehoľné sestry. Takže by sa dalo povedať, že z Vranova do Čenstochovej putuje celá Cirkev,“ konštatuje s úsmevom páter Juraj.

Dodáva, že niektorí pútnici majú za sebou už vyše 20 účastí. S akým cieľom sa vydávajú na púť? „Je to rôzne. Sú ľudia, ktorí idú vyslovene s nejakým úmyslom. Napríklad majú v rodine problém, niekto z ich blízkych je chorý. Vydávajú sa na púť poprosiť Pannu Máriu o pomoc. Ale mnoho mladých ide do toho s tým, že chcú skúsiť niečo nové, zaujímavé.

Motiváciou je aj zažitie spoločenstva, nadviazanie nových vzťahov a zmysluplné využitie času prázdnin. Samozrejme, i prehĺbenie vzťahu s Bohom. Pre študentov je to dobrá príležitosť. Pokiaľ ide o pracujúcich, tí majú môj obdiv, pretože si berú dovolenku, aby mohli dva týždne chodiť peši. Toto považujem za veľkú obetu,“ uznáva Juraj Tirpák.

Ľuďom sa menia životy

A ako pútnici hodnotia púť po jej absolvovaní? „Myslím si, že každý si na putovaní nájde niečo svoje. Prvoradý je vzťah s Bohom prostredníctvom pravidelnej modlitby. Veľmi silným zážitkom je samotná Čenstochová a Jasná Hora.

Naša púť má približne 60 členov, ale do Čenstochovej prichádzajú púte, ktoré majú aj päťtisíc peších pútnikov. Vidieť tých putujúcich ľudí robí silný dojem. Alebo byť v kaplnke pred obrazom Panny Márie Čenstochovskej je tiež veľký zážitok.

Aj tých trinásť dní putovania; vzťahy, ktoré sa počas toho nadviažu, sú na celý život. Pekná je takisto pohostinnosť ľudí, u ktorých máme nocľah. Neraz spíme v ich posteliach, navaria nám večeru a pripravia raňajky,“ približuje páter Juraj. Dodáva, že mnohým putovanie zmenilo život – stretnutie s Bohom im pomohlo alebo prinieslo niečo nové.

„To bol pre mňa najsilnejší zážitok – vidieť, že ľudia sa vďaka putovaniu menia, stávajú sa inými, lepšími.“ Púť podľa neho prináša aj iné veľmi cenné ovocie, viacerí na nej totiž nachádzajú svoje životné povolanie. „Napríklad ku kňazstvu – mnohí terajší kňazi išli na púť ešte ako stredoškoláci. Aj viaceré rehoľné sestry odkryli svoje povolanie na púti.

Vďaka nej vzniklo i mnoho manželstiev. Mladí ľudia sa na nej spoznali, dali sa dokopy a teraz tvoria pekné manželstvá. Dnes chodia na púť už aj ich deti.“

Nakoniec dodajme, že pešiu púť do Čenstochovej pavlíni organizujú nielen z Vranova nad Topľou, ale od roku 2006 už aj z Trnavy. Odtiaľ pútnici štartujú 12. augusta a na Jasnú Horu prichádzajú 25. augusta.