Plánovať s Božím diárom

Už Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832) povedal: „Všetko v živote je hračka v porovnaní so schopnosťou účelne zoradiť prácu jedného jediného dňa.“ Inak povedané, premrháme veľa chvíľ, strácame množstvo príležitostí zvládnuť to, čo je v optike Božích prikázaní žiaduce a správne.  

Využi prítomnú chvíľu

V dnešnom uponáhľanom svete sa pomerne často v rozhovoroch stretávame so známou frázou: nemám čas. Pritom práve čas je jedným z najväčších darov, ktorým plytváme.

Aj preto, že neplánujeme s „Božím diárom“. Nepýtame sa, čo nám to dá z pohľadu večnosti. Nevieme objaviť krásu prítomnej chvíle. Trpia tým naši manželia či manželky, rodičia či deti.

V týchto dňoch sa končí obdobie, počas ktorého sme mohli získať úplné odpustky pre duše zosnulých. Keď sa prechádzame miestom posledného odpočinku našich predkov, koľkí z nich by nám radi odovzdali správu: správne využi chvíle.

Nie na prázdne reči, na hádky a nedorozumenie, na premýšľanie, ako sme na tom zle. Ale práve naopak. Využi chvíľu povedať: Mám ťa rád, prepáč a odpusť. Či len jednoducho oceniť prítomnosť, námahu blížneho. Využi chvíľu na modlitbu a účasť na svätej omši. 
 

Svetlo kahancov by nestačilo

Bolo by ľudsky krátkozraké klásť len kvety, zapaľovať sviečky a kahance na hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti. Miesta dočasného odpočinku ich telesných pozostatkov sú mementom pre nás, ktorí máme ešte príležitosť. Máme šancu súčasnej chvíle dať sa premieňať Božím svetlom.

Raniero Cantalamessa nás usmerňuje: „Keď stojíme pred sviatostným Ježišom pokojne a ticho tak dlho, ako je to len možné, začneme chápať jeho zámery a naše plány ustúpia do úzadia, aby uvoľnili miesto Kristovým. Božie svetlo preniká krok za krokom do nášho vnútra, aby ho uzdravilo.“

Tak sa to píše v „Božom diári“, nezabudnime na to.