Pod stromček darovať niečo originálne

Hoci frivolitky patria k menej známej technike ručných prác, vytvorením jedinečnej kompozície tvarov vedia nadchnúť aj amatérov čipkárskeho umenia. Viac nám vysvetlila bývalá programátorka Anežka Komárová (70), ktorá sa im nadšene venuje vo voľnom čase. Jej šikovné prsty dokážu vytvoriť nádhernú frivolitkovú čipku.

Nad začiatkami svojej záľuby sa zamyslí: „Prvýkrát som si všimla túto techniku počas rodičovskej dovolenky v 70. rokoch minulého storočia. Vychádzal časopis Dorka a v jednom čísle som natrafila práve na frivolitkovú čipku. Veľmi ma zaujala, avšak neprišla som na to, ako ju zvládnuť. Potom som na ňu pozabudla.“ V roku 1986 však jej kolegyňa v práci zorganizovala kurz frivolitiek.

Existovala komisia žien pri závodnom výbore a v rámci nej sa robili rôzne remeselnícke kurzy. Zručná remeselníčka vysvetľuje: „Technika pochádza z Orientu. V dôsledku živého obchodovania na mori sa neskôr dostávala do západnej Európy, najmä do Francúzska a Anglicka. Keď sa u nás v 60. až 80. rokoch minulého storočia začali objavovať časopisy zo Západu Burda a Verena, s čipkou sa mohla zoznámiť aj širšia verejnosť na Slovensku.“ 

Dôležitá je trpezlivosť

Pracovný nástroj je veľmi jednoduchý. Ide o člnok, ktorý je vlastne zásobníkom nite. Pokračuje Anežka Komárová: „Fortieľ je najmä v rukách a prstoch, ktoré prepletajú nite. Vyzerá to elegantne, ale v prvom rade žena musí mať na to cit. Hoci na druhej strane naučiť sa dá všetko. Je však potrebná veľká trpezlivosť, možno aj preto nie je táto technika až tak veľmi rozšírená ako napríklad háčkovanie.“

Keď sa robia výstavy paličkovanej čipky, popri nich sa vystavujú aj frivolitky a remeselníčky sa nemajú naozaj za čo hanbiť. Rodáčka z Bojníc sa venuje frivolitkám asi 30 rokov a hneď na začiatku jej tvorivej práce sa výrobky dostali až do Číny. Ako k tomu došlo? Vysvetľuje nám sympatická Bojničanka: „Jeden z riaditeľov generálneho riaditeľstva baní služobne cestoval do tejto krajiny. Práve bol jarmok v Prievidzi, takzvané Prievidzské mestské dni a ja som sa na nich zúčastnila.

Časť jarmoku sa venovala remeselníckej výrobe a ja som sa snažila prezentovať práve techniku frivolitkovej čipky. Keď to uvidel, na prvý pohľad sa mu to zapáčilo a pýtal sa na postup výroby frivolitiek, ako aj na možnosti ich získania. Pozdával sa mu veľmi jemný, krehký, ale najmä originálny darček, ktorý sa ľahko vmestí do batožiny.

Na moje prekvapenie si v ten deň vzal všetky. Potom som do rána musela vyrobiť ďalšie, pretože jarmok pokračoval a už som nemala čo ponúknuť.“ Okrem toho jej frivolitky sú v Japonsku, Kanade, Taliansku či vo Veľkej Británii.
Námety na rodinné príležitosti

Po čase sa ukázalo, že pani Komárová čipku skutočne robí majstrovsky. Na začiatku začala pravidelne navštevovať jarmoky v regióne Prievidza. Prvý absolvovala v samotných  kúpeľoch Bojnice, kde však početnosť návštevníkov bola limitovaná. Aj preto jarmok neskôr presunuli na bojnické námestie, aby otváral turistickú sezónu.

Tradične v máji bývajú v Bojnicicah Dni majstrov hornej Nitry. Okrem jedinečných svadobných pozdravov, blahoželaní ku krstu alebo k narodeninám dokáže zručná remeselníčka vytvoriť krásne frivolitkové obrusy, dečky, prípadne obrusy len s frivolitkovou obrubou.

Pokračuje: „Keď som objavila krásnu rexovú niť, učarovali mi nádherné brošne, a tak som ich začala vyrábať. Predsa len lurex vyzerá lepšie ako klasická bavlnená niť. So zlatou niťou som robila náhrdelníky, prívesky, ale aj náušnice. Možností je veľa.“ Módne doplnky k oblečeniu dnes letia. Žiadané sú aj rôzne aplikácie, ktoré sa dajú našiť priamo na šaty.

Osobitnou kapitolou sú nádherné náramky. Teraz však venuje pozornosť najmä originálnym pozdravom. Ľudia zrazu precitnú a chcú poslať netradičný pozdrav jubilantovi, priateľovi či známemu. Aj preto má vždy niečo predpripravené. 

Robím to najmä pre radosť
   
Počas troch dekád, ako sa Anežka Komárová venuje technike frivolitkovej čipky, má už okruh svojich známych, klientelu a, samozrejme, nadobudla precíznu remeselnícku zručnosť. S úsmevom dodáva: „Zvládnem to už aj bez okuliarov. Pri výrobe jedinečného, autentického pozdravu využívam najmä motívy kvetov, niekedy aj postavy či zvieratá. Príprava motívu mi zaberie hodinu až hodinu a pol. Nesedím pri tom celý deň, ale je zaujímavé, že keď si už sadnem, tak to jednoducho musím brať do rúk.“

Keďže mala technické zamestnanie, prístup k internetu získala veľmi skoro a práve tam začala hľadať rôzne vzory, ktoré potom skúšala. Predlohy však nekopíruje, dá sa nimi inšpirovať a prispôsobí si ich podľa svojho vkusu.

Hoci tvorcov frivolitiek nie je veľa, viacerí remeselníci sa stretávajú na krúžku ručných prác v Centre voľného času v Bojniciach. „Pokiaľ viem, zatiaľ sme v okrese asi dve, ktorým táto čipkárska technika natoľko učarovala, že sa jej venujeme aktívne. Bola by som rada, keby sa pridali aj mladí, ale, žiaľ, nemáme nasledovníčky. Ani dcéra sa tomu nevenuje a vnučka, pokiaľ bola menšia, síce prejavovala záujem, ale neskôr ju odradila nevyhnutnosť veľkej trpezlivosti.

Každý chce výrobok hneď a teraz, ale hodnota tejto drobnej techniky si vyžaduje čas a precíznosť. Žena si musí dať záležať na tom, aby uzlíky pekne na seba nadväzovali, aby to bolo súmerné a úhľadné. Potom je potrebné nájsť si aj vhodnú háčkovaciu priadzu, ktorá sa  nerozpletá a nestrapatí.“

Pekný darček na Vianoce

Aj vianočný stromček môže byť frivolitkový. Svedčia o tom slová Anežky Komárovej: „Už v októbri začínam chystať frivolitkové vianočné ozdoby na stromček, vianočné gule, hviezdy, vianočné motívy v kombinácii bielej a zlatej nite. 

Bola som na výstave paličkovanej čipky vo Vamberku v severnom Česku, kde je to veľká tradícia. Majú priemyselnú školu, v ktorej sa dievčatá učia paličkovať. Práve tam som objavila možnosť využitia zlatej nite.“ Vystavovala pred piatimi rokmi na podujatí Ihlou maľované v Prievidzi a o frivolitkovú čipku bol skutočne nefalšovaný záujem.  

Živiť by sa ňou ale nechcela a dodáva: „Aj keď sa zdá, že náramky, prívesky a brošne by celkom išli, je to klamlivé. Určite by ma to neuživilo. Splniť podnikateľský plán by bolo veľmi náročné, takmer nemožné. Je to práca finančne nedocenená a navyše je tu obrovský tlak zo strany priemyselne vyrábaných výrobkov z Číny. Ak má práca človeka tešiť, stačí aj v malom, aby si to vedel vychutnať a malo to zmysel.“

V čase, keď sa už intenzívne venovala tejto technike a predvádzala ju na trhoch, Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi vytváralo katalóg remeselníkov. Zapojila sa do projektu, pri ktorom vznikla požiadavka, aby boli remeselníci pri prezentácii svojej tvorby v ľudovom oblečení. A tak si Anežka Komárová dozdobila kroj frivolitkovou čipkou. Bordová patrí medzi jej obľúbené farby a na ľudovom oblečení vynikla.

Okrem toho dokáže frivolitkovou technikou okrášliť rôzne doplnky k oblečeniu. Mnohé sa elegantne dajú pripnúť na šaty, nie je problém doplniť akékoľvek zapínanie či otvory na gombík. Tvorí aj pre rodinu. Dcére napríklad vytvorila náhrdelník k promóciám. Vyrábala aj biele – svadobné náhrdelníky pre nevesty, dokonca taštičku ako doplnok k svadobným šatám.

Netradičné je frivolitkové zdobenie stola, napríklad na skladanie papierových obrúskov. Najťažšie podľa remeselníčky je naučiť sa to robiť a vytrvať pri tom. „Teším sa z dobre odvedenej práce a že dokážem urobiť radosť aj druhému. Chcela by som zaželať všetkým čitateľom Katolíckych novín najmä dar zdravia a osobnú pohodu.

S radostnými Vianocami je to podobné ako s prácou na frivolitkách. Upokojuje ma, nemusím premýšľať, stačí mi jednoducho počítať uzlíky a cítim radosť. Na malý drobný kvet potrebujem približne 75 uzlíkov. Uvedomujem si, že v maličkostiach sa dá objaviť dokonalosť. Keď vidím, že ľuďom sa to páči a majú o to záujem, rada im vysvetlím ako na to, ponúknem či darujem frivolitky.“