Pod Tatry sa vracal rád

Kým pri jeho prvej návšteve v roku 1990 strávil na Slovensku iba pár hodín, ďalšie dva pobyty trvali niekoľko dní. Navštívil desiatku miest, požehnal množstvo základných kameňov kostolov. Do krajiny pod Tatrami smerovali tri z jeho 104 zahraničných ciest. 

Nie zbohom, ale dovidenia

Pred 30 rokmi prišiel prvý slovanský pápež do vtedy ešte Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na pozvanie prezidenta Václava Havla a kardinála Františka Tomáška. Pol roka po páde komunizmu sa v bleskurýchlo zorganizovanej návšteve hlava Katolíckej cirkvi prihovorila 21. apríla 1990 davu v Prahe na Letenskej pláni.

O deň neskôr sa Ján Pavol II. prihovoril najprv z miesta zasväteného spomienke na našich vierozvestov svätých Cyrila a Metoda (ktorých v svojich príhovoroch viackrát vyzdvihol) na Velehrade a o pár hodín v Bratislave na najstaršom slovenskom letisku vo Vajnoroch (z ktorého je dnes už len ruina), kde ho v daždivom počasí vítalo okolo 800-tisíc pútnikov. 

Pamätným sa okrem jeho slov stal i pápežov nie celkom diplomatický bozk slovenskej zeme aj gesto Jána Čarnogurského. Ten, keď zbadal blatistý povrch, vyzliekol si kabát a prestrel ho na zem, aby si Ján Pavol II. naň mohol kľaknúť. Cestou z Velehradu na slovenskú časť krajiny na pápežovo želanie preleteli ponad mariánsky Šaštín, ktorý z výšky požehnal. Rovnako tak požehnal i budúci symbol slovenskej štátnosti – Bratislavský hrad.

V homílii počas svätej omše vyzdvihol početné generácie Slovákov, ktorí si zachovali vieru, „žiarlivo ju chránili a cez stáročia ju odovzdávali neporušenú z otcov na synov. Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny, od tých najstarších až po dnešné“ . Po týchto slovách nasledoval búrlivý potlesk a jasot.

Na záver pozdravil všetky skupiny veriacich – od mladých až po chorých a rozlúčil sa slovami: „Dúfam, že to nie je ‚zbohom‘, ale ‚dovidenia‘“.

Nebojte sa! Nemajte strach!

Dva roky po osamostatnení Slovenskej republiky viedli kroky Jána Pavla II. do našej vlasti opäť. Na štyri dni a na pozvanie prvého prezidenta novodobého Slovenska Michala Kováča.

Tentoraz v krajšom počasí navštívil od 30. júna do 3. júla 1995 viacero miest. Prvý deň pri privítaní na bratislavskom letisku nadviazal na odkaz spred piatich rokov: „‚Nebojte sa!‘ opakujem vám dnes pri svojom príchode k vám. V čase budovania slobodného, samostatného a demokratického Slovenska treba dôverovať v Božiu pomoc a bez výhrad sa venovať upevňovaniu toho, čo ste už dosiahli,“ povzbudil náš nedávno vzniknutý štát.

Ten istý deň sa po stretnutí s rehoľníčkami, rehoľníkmi a kňazmi v bratislavskej Katedrále sv. Martina presunul do Nitry na letisko v Janíkovciach, kde naňho čakali desaťtisíce mladých ľudí. Vyzval ich, aby si nezamieňali slobodu s individualizmom, pretože naozajstná sloboda neexistuje bez lásky k iným.

„Mladí Slovenska, majte vždy otvorené oči! Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus, a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel“. 

Z mesta pod Zoborom sa presunul späť do Bratislavy, kde v kláštore uršulínok – vtedajšom sídle Apoštolskej nunciatúry – strávil prvé dve noci. 

Dve mariánske miesta

Prvý júlový deň sa pôvodom poľský pontifex a mariánsky ctiteľ modlil s pútnikmi v Šaštíne k Sedembolestnej Panne Márii, kde ju poprosil, „aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska“ (zdroj: KBS). Večer sa v bratislavskom kostole uršulínok pomodlil svätý ruženec spolu s tisícmi veriacich na Námestí SNP. 

Tretí deň pápežskej návštevy patril východnému Slovensku. Počas svätej omše v Košiciach slávnostne kanonizoval troch košických mučeníkov a oznámil zriadenie novej cirkevnej provincie, ktorej metropolitným sídlom sa stali Košice.

Z plného košického letiska pokračoval do Prešovskej mestskej haly, kde sa stretol s gréckokatolíkmi a počas krátkej a neočakávanej prehliadky centra mesta si tiež uctil protestantských veriacich, ktorí zomreli počas prešovských jatiek. Neskôr sa limuzínou prepravil na Spiš, kde nocoval mimo oficiálnej vatikánskej budovy (nunciatúry) v Spišskej Kapitule. 

Posledný deň 66. zahraničnej cesty Ján Pavol II. zavítal na najstaršie pútnické miesto východného Slovenska – do Levoče. Mariánsku horu vtedy navštívilo okolo pol milióna pútnikov.

Hoci milovník hôr nemal v oficiálnom pláne navštíviť Tatry, predsa v nich chvíľu pobudol. Na Sliezskom dome pod Gerlachovským štítom strávil v súkromí 6 hodín. Drevený kríž, ktorý pripomína jeho návštevu, osobne požehnal, rovnako tak na požiadanie horskej záchrannej služby aj ich symboly – lano a čakan. Hŕstku ľudí, ktorá sa s ním v horách stretla, prekvapila jeho perfektná znalosť každého štítu. Z vrtuľníka aj tie potom všetky požehnal. Pamätnú izbu, v ktorej Ján Pavol II. oddychoval, presťahovali s celým zariadením bývalí prevádzkari Sliezskeho domu do Ždiaru, kde je aj dnes v rovnakej podobe ako predtým.

Tretieho júla 1995 pri odchode do Vatikánu povedal prítomným na popradskom letisku: „Touto návštevou som mohol splniť jeden sľub. Pred piatimi rokmi som vám povedal: ‚Dovidenia!‘ A prišiel som. Teraz znova zverujem svoju nádej a svoju túžbu Božej vôli a plánom jeho prozreteľnosti“.

Krížová tretia cesta 

Rok a pol pred odchodom do večnosti sa slovenskí veriaci mohli s Jánom Pavlom II. stretnúť po tretí raz. Poznačený ťažkou chorobou poctil svojou návštevou počas štyroch septembrových dní okrem Bratislavy i Trnavu, Rožňavu a Banskú Bystricu.

Väčšiu časť príhovorov však už na jeho 102. zahraničnej ceste zaňho pre pápežove zdravotné ťažkosti a bolesti tlmočil kardinál Jozef Tomko. Tentoraz strávil vtedajší najvyšší katolícky predstaviteľ všetky tri noci v sídle Apoštolskej nunciatúry v Bratislave.

Na bratislavskom letisku pristál 11. septembra 2003 v predpoludňajších hodinách, kde ho okrem tisícok jeho priaznivcov vítali aj štátni predstavitelia. Ešte ten deň sa popoludní papamobilom presunul cez Raču (kde dostal fľašu Račianskej frankovky), Pezinok, Modru a Budmerice do Trnavy. Cestu lemovali tisíce veriacich.

Z trnavskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa počas necelej hodinky v zhoršenom zdravotnom stave pozdravil a požehnal i zdravotne postihnutých ľudí a pomodlil sa pri obraze Panny Márie Trnavskej. 

Druhý deň v o niečo lepšej kondícii slúžil svätú omšu na banskobystrickom Námestí SNP pred asi 50-tisícovým davom, kde spolu slávili spomienku Mena Preblahoslavenej Panny Márie. Na záver sa krátko v slovenčine prihovoril: „Slovensko bolo a vždy bude verné Kristovi a Cirkvi. Vďaka vám za vaše svedectvo. Pozdravujem mládež. Vy ste budúcnosťou Banskej Bystrice“.

Po svätej omši navštívil Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne, kde sa okrem biskupov Slovenska stretol aj so seminaristami a postaral sa o milé prekvapenie. V seminárnej Kaplnke sv. Františka Xaverského požehnal novú oltárnu mozaiku i reverendy seminaristov, čo bolo podľa programu. Rozhodol sa však, že by ich v nových reverendách aj rád videl, takže si ich bohoslovci s pomocou biskupov a kardinálov prvý raz obliekli priamo pred pápežom. 

Na pláni i medzi panelákmi

Trinásteho septembra predpoludním pristálo lietadlo so Svätým Otcom v Košiciach, odkiaľ sa limuzínou presunul do takmer 70 kilometrov vzdialenej Rožňavy. Pod 800-metrovým kopcom Rákoš sa na upravenej pláni zišlo dvestotisíc veriacich, medzi nimi i maďarsky hovoriacich (samostatný prejav v maďarčine za pápeža prečítal rožňavský biskup koadjútor Vladimír Filo).

Prostredníctvom kardinála Jozefa Tomka odovzdal i tieto slová: „Jedno slovenské príslovie hovorí: ‚Slová poučujú, skutky priťahujú.‘ Áno, bratia a sestry. Aj vy môžete veľkou mierou prispieť k evanjelizácii súčasného sveta a k vytvoreniu spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti práve svojím kresťanským spôsobom života. Preto sa na vás obraciam slovami apoštola Pavla: ‚Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia!‘“ (1 Kor 1, 26). Biskupovi Eduardovi Kojnokovi rovnako, ako aj predtým biskupom Trnavy a Banskej Bystrice, venoval pozlátený kalich a paténu.  

Najdôležitejším momentom posledného dňa poslednej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku bolo blahorečenie dvoch Slovákov pred očami štvrť milióna ľudí. Rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú a gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka vyhlásil 14. septembra 2003 za blahoslavených medzi petržalskými panelákmi na priestranstve pred Kostolom Svätej rodiny. Dnes sa nazýva Námestím sv. Jána Pavla II. a zdobí ho jeho socha v životnej veľkosti. 

Na sviatok Povýšenia Svätého kríža slabučko hovoril o kríži ako o pravom strome života a kráľovskom tróne Pána i schodoch do raja, spájajúcimi nebo a zem. I v tých chvíľach bolo zjavné, že ho kríž sprevádzal a až do jeho smrti v apríli 2005 bol každodennou súčasťou jeho života. 

Citáty Jána Pavla II. sú z www.kbs.sk