Podporné použitie je v poriadku

Vzťahu medzi umelou a ľudskou inteligenciou sa venuje nóta Svätej stolice Antiqua et nova. „Výdobytky vedy a  techniky sú v  konečnom dôsledku Boží dar. Preto majú ľudia svoje schopnosti využívať so zreteľom na vyšší cieľ, na ktorý im ich Boh udelil,“ vysvetľuje dokument, ktorý vlani pripravilo spoločne Dikastérium pre náuku viery a Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie.

ĽUDSKÁ ZODPOVEDNOSŤ

Milan Urbančok, ktorý na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity vyučuje morálnu teológiu a pôsobí v programe náboženská a kultúrna mediácia, vysvetľuje, že rozdiel medzi umelou inteligenciou a ľudskou múdrosťou je zjavný. Aj keď máme niekedy pocit, že sa umelá inteligencia – skrátene AI (z anglického artificial intelligence) – správa ako človek.

„Umelá inteligencia dokáže spracúvať dáta, hľadať vzorce a generovať jazyk, no nemá telo, osobnú históriu, svedomie, vieru, morálnu zodpovednosť ani vzťah k Bohu,“ prízvukuje Milan Urbančok.

Len ľudská múdrosť je schopná rozlišovať pravdivé, dobré a krásne, niesť dôsledky, milovať, modliť sa a rásť v spoločenstve. „AI môže dať informáciu alebo formuláciu. Ale nie múdrosť ani duchovné rozhodnutie.“

Ďalšie nenahraditeľné prejavy ľudskej inteligencie opisuje dokument Antiqua et nova takto: „Iba človek si uvedomuje seba samého natoľko, aby načúval hlasu svedomia, konal rozvážne a hľadal dobro uskutočniteľné v každej situácii.“

Milan Urbančok potvrdzuje, že práve preto umelá inteligencia nemôže niesť dôsledky za jej použitie. Nemožno sa jednoducho odvolať na to, že výstup vytvorila AI; rozhodnutie použiť ju zostáva ľudskou zodpovednosťou.