Poďte s nami na Mars

V momente najbližšej vzdialenosti delí Mars a Zem od seba 57,6 milióna kilometrov. Aj to sa stáva približne raz za 15 rokov. Napriek tejto diaľke sa vďaka vesmírnym misiám a moderným technológiám môžeme už dnes fotografiami „prechádzať“ po povrchu červenej planéty. Poďte si teda s nami spraviť menšiu exkurziu.
Ján Lauko 12.07.2021
Poďte s nami na Mars

Vozidlo Perseverance, ktoré na Marse pristálo tento rok vo februári, ponúklo množstvo zaujímavých záberov. Snímka: profimedia.sk

Planéta Mars sa v poslednom období stala z hľadiska vesmírnych aktivít centrom pozornosti. Počas júla minulého roka sa k červenej planéte vydali hneď tri misie, ktoré majú poskytnúť nové informácie o podmienkach na život, zásobách podzemnej vody, atmosfére či počasí na Marse.

Pozorovanie nášho blízkeho vesmírneho planetárneho suseda však nie je záležitosťou iba uplynulých pár rokov. Keďže v istých podmienkach je Mars viditeľný aj voľným okom, nie je prekvapením, že ho pozorovali už staroveké civilizácie. No na dôkladnejšie skúmanie im chýbali technológie.

S vynálezom ďalekohľadu v 17. storočí sa to zmenilo a Mars čoraz viac pútal pozornosť. Jeho opis ponúkol vo vedeckej publikácii vydanej v roku 1859 aj jezuita Angelo Secchi z pápežského observatória. Zamýšľal sa nad tým, čo môžu byť podlhovasté tmavé útvary pozorované na povrchu planéty.

„Ak by sme v našej úplnej neznalosti pripustili možnosť navrhnutia pravdepodobnej hypotézy, tak obrovské azúrové kanály sú morami, červené časti kontinentmi a biele škvrny masami snehu alebo oblakmi. Pretože Mars napriek svojej vzdialenosti od Slnka nie je taký odlišný od Zeme,“ usúdil jezuitský astronóm celkom správne už v polovici 19. storočia.

V ére vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a USA sa popri snahách pristáť na Mesiaci dostali tak trocha do úzadia prvé misie k červenej planéte, o ktoré sa, aj keď neúspešne, pokúsili Sovieti už v roku 1960.

Odvtedy až do dnešného dňa smerovalo zo Zeme na Mars 49 misií. Niektoré boli menej úspešné, no iné nám ponúkli prvé skutočné výhľady na povrch Marsu. A vďaka nim sa môžeme trocha bližšie pozrieť na niektoré zaujímavosti.

Aké počasie je na Marse?

Počasie na Marse podobne ako na Zemi prechádza zmenami. Teplota je však podstatne nižšia. Jej priemerná hodnota sa na povrchu červenej planéty pohybuje na úrovni mínus 56 stupňov Celzia.

Ak by ste chceli vedieť, aké poveternostné podmienky sú aktuálne na Marse, vesmírna agentúra NASA pred dvoma rokmi spustila predpoveď počasia prostredníctvom sondy InSight. Premenlivé počasie zachytilo na snímke vesmírne vozidlo Curiosity, ktoré 19. marca 2021 krátko po západe slnka odfotografovalo mračná nad útesom Mont Mercou.

Selfie

Vozidlo Perseverance, ktoré na Marse pristálo tento rok vo februári, ponúklo množstvo zaujímavých záberov. Jedným z tých vtipnejších je selfie s výskumnou helikoptérou Ingenuity zo 6. apríla 2021. Táto fotografia vznikla spojením 62 jednotlivých snímok, ktoré boli poslané na Zem.

S helikoptérou Ingenuity sa 18. februára 2021 úspešne podarilo zrealizovať prvý kontrolovaný let motorizovaného stroja na povrchu cudzieho vesmírneho telesa.

Výhľad na krajinu

Vozidlo Perseverance použilo svoju kameru aj na zachytenie peknej panorámy zvnútra krátera Jezero. V popredí je vrch Santa Cruz, ktorý je od vozidla vzdialený približne 2,5 kilometra. Za ním vidno okraj krátera ako líniu horizontu.

Úlohou Perseverance je hľadanie známok mikrobiálneho života. Tiež sleduje geológiu a klímu červenej planéty, vďaka čomu by sa mali pripraviť podmienky pre ľudskú misiu na Marse. 

Skúmanie pôsobenia vody

Táto snímka je mozaikou, ktorú zhotovilo vozidlo Curiosity. V pozadí je vrch Mount Sharp, ktorý sa týči uprostred krátera Gale. Priemer krátera je 154 kilometrov. Pravdepodobne vznikol pôsobením vody v rôznych obdobiach histórie Marsu.

Preto je to ideálne miesto na skúmanie toho, ako voda ovplyvňovala životné podmienky na červenej planéte pred miliardami rokov. Pomôcť by v tom mohol aj výskum oblasti s ílovitými horninami, ktorá sa nachádza v strede snímky.

Kráter Koroľov

Koroľov je dopadový kráter, ktorý leží na planine Planum Boreum na severe Marsu. Pomenovaný je podľa Sergeja Koroľova, zakladateľa sovietskej kozmonautiky. Kráter má v priemere približne 82 kilometrov.

Jeho okraj sa zdvíha až dva kilometre ponad okolitú pláň, pričom dno krátera je až 1,5 kilometra pod jej úrovňou. Kráter vypĺňa ľad s hrúbkou až 1,8 kilometra. Ľad je stabilný, pretože steny krátera fungujú ako takzvaná studená pasca.

Riečny kanál

Na tejto snímke sa nachádza riečny kanál Nirgal Vallis, ktorý je pomenovaný podľa babylonského boha vojny. Má dĺžku 610 kilometrov, jeho západnú polovicu tvorí rozvetvený systém, východná časť je zasa mierne zvlnená. Prítoky riečneho kanálu sú veľmi krátke a končia sa v strmých útesoch.

Odhaduje sa, že v dobe, keď kanálom pretekala voda, mal prietok 4 800 kubických metrov za sekundu. Voda z Nirgal Vallis prispela aj k veľkej povodni, ktorá prešla cez okraj blízkeho krátera Holden a vytvorila v ňom jazero hlboké 200 až 250 metrov.

Slovenská stopa

Vo výskume podmienok na život na Marse má výrazné zastúpenie aj Slovensko. A to v astrobiologičke Michaele Musilovej. Tá organizuje a vedie na Havaji simulované vesmírne misie, ktoré majú pripraviť ľudí a technológiu na to, aby sme raz mohli žiť a pracovať na Mesiaci a Marse.

V súčasnosti je riaditeľkou stanice HI-SEAS na Havaji a misie vedie v spolupráci s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou a ďalšími organizáciami z celého sveta.