Pokánie nie je len o svätej spovedi

Obdobie čakania na príchod Spasiteľa nám dáva rôzne výzvy. Prvá adventná nedeľa bola časom bdenia, tá druhá sa nesie v znamení pokánia. To však nevyriešime len svätou spoveďou.
Anna Stankayová 03.12.2019
Pokánie nie je len o svätej spovedi

Snímka: Pixabay/ Myriam Zilles

Slová Jána Krstiteľa z nedeľného Matúšovho evanjelia nás vyzývajú na pokánie: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). 

Už predošlý podnet, aby sme bdeli, nás pripravoval na príchod Ježiša. Aby sme neboli prekvapení, zaskočení a nepripravení, keď príde. Teraz sa k bdeniu pridalo aj pokánie. Mnohí ľudia sa preto snažia ísť práve v tomto období na svätú spoveď. Sviatosť zmierenia je však len jedným z prejavov pokánia.

Zmeniť svoj život

Spytovanie svedomia je však jeho dobrým začiatkom. Avšak stačí nám, keď svoje zlyhania len vyznáme bez akejkoľvek snahy o zmenu? Bez predsavzatia, že skúsime napraviť aspoň jedinú našu neresť? Hľadať ústupky a ospravedlnenia bez snahy niečo zmeniť?

Nemusíme sa biť päsťou do hrude a kričať svoje nedostatky, aby všetci videli, že „konáme pokánie“. Skúsme sa obrátiť vnútorne – srdcom. Snažme sa radšej bojovať s hriechom, ktorý nad nami roky vyhráva. Pasovať sa s ohováraním, závisťou, láskou k svojmu egu, zakladaním si na svojej pravde.

Zmierme sa s Bohom aj s ľuďmi. Povedzme „prepáč“, aj keď sa to vyslovuje ťažko. Bojujme s maličkosťami, ktoré nám bránia v ceste k Bohu.

Menej sa upínajme na materiálne veci a hľadajme tie Božie. Svätý Ján z Kríža nás povzbudzuje: „Čím väčšmi sa vzďaľuješ od pozemských vecí, tým väčšmi sa približuješ k nebeským veciam a tým väčšie poklady nachádzaš u Boha.“ 

Začnime od seba

Ako radi vidíme a poukazujeme na chyby druhých. A ako sa hneváme, keď nám naše chyby vyhadzujú na oči iní. Nemusíme sa vytešovať z toho, že suseda alebo kňaz z vedľajšej farnosti je horší ako my. 

Začnime s upratovaním si srdca od seba. Lebo všetko zlé nám bráni vo výhľade na Boha. Zbavme sa prekážok a dajme na prvé miesto nie seba, ale Boha. Pokánie dokáže zmeniť nenávisť na lásku, nervozitu na pokoj, hnev na radosť. 

Obrátiť sa k Bohu srdcom

Význam pokánia nám vysvetľuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi. Chápe ho ako komplexný proces zmeny človeka. „Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc Božej milosti“ (KKC 1431).

Nevzďaľujme sa od Boha, ale snažme sa k nemu približovať. Láskou a odpútaním sa od našich egoistických „potrieb“.