Pokoju praje pravdivosť

„Kto ho videl hrať futbal, musel ho milovať. Kto ho videl žiť, musel nad ním zaplakať.“ To sú slová Edisona Arantesa do Nascimenta, legendárneho Pelého, na adresu nemenej slávneho, nedávno zosnulého Argentínčana Diega Maradonu.

V žiadnom prípade v týchto slovách nie je odsúdenie, ale skôr pozastavenie sa nad tým, ako argentínska futbalová hviezda musela vnútorne trpieť a s čím sa nedokázala vyrovnať.

Ľudia Diega milovali. Mnohým pomohol finančne, avšak prostredníctvom futbalu rozdával najmä radosť. Neváhal a zahral si aj s „obyčajnými smrteľníkmi“ na ulici.

Na druhej strane je zjavné, že nezvládol slávu tohto sveta. Bolo evidentné, že vo svojom živote neustále hľadal pokoj, o ktorý popularitou prišiel. Lepšie obdobia života striedali horšie, niekedy však až zničujúce.

Žiaľ, v tomto smere sa životný úspech ako na futbalom štadióne nedostavil.
 

Čo vedie k pokoju
 

Zdá sa vám stredoveká mystika vzdialená? Tomáš Kempenský (1380 – 1471) hovorí: „Pokoj si žiada každý, ale nie každý sa stará o to, čo je k pravému pokoju potrebné.“

Súčasné pseudocelebrity inšpirujú nasledovne: Získať a dosiahnuť čo najviac. Pokiaľ je to možné, čo najrýchlejšie. No zabúdajú dodať: Ani si nestihneš uvedomiť, ako ľahko prídeš o pokoj.

Nemecký augustinián a mystik pokračuje: „Keď budeš trpezlivý, budeš mať pokoj. Ale ani slová a skutky iných neposudzuj ľahkomyseľne a nepleť sa do vecí, ktoré ti neboli zverené. Tak budeš môcť dosiahnuť to, že sa budeš zriedka a len málo znepokojovať. Svoj pokoj nestavaj na ľudských jazykoch, lebo či budú o tebe hovoriť dobre alebo zle, tým sa ešte nestaneš iným človekom.“

A ďalej sa pýta: „Kdeže je pravý pokoj a pravá sláva? Z nezriadenej lásky a z jalového strachu vzniká všetok nepokoj.“

 

Pravdivosť nadovšetko


Neviazané a hodnotovo neusporiadané túžby dokážu  človeka extrémne ľahko a rýchlo pripraviť o pokoj. V prežívaní integrity osobnosti nastáva chaos.

V tej chvíli je nevyhnutné zastaviť sa. Je to milosť zhora. Uvedomiť si, že pre človeka je dôležitejšie byť pravdivý voči sebe samému než byť obľúbený.

Pravdivosť nadovšetko, aj keby sa vec nevydarila. I keby sme nezískali to, po čom túžime. Životu treba vrátiť zmysel pravými, nepozlátkovými hodnotami.

Nebyť tým, kým nie sme, nepredstierať, že všetko zvládneme sami. Pravdivo pomenovať vlastné nedokonalosti a chyby. 

Prežívajme pravdu a dobrotu, prítomnosť a jednotu myslenia i konania. Poznávajme nemateriálne či hmotné dobrá, a keď ich získame, radujme sa, že ich vlastníme. Neurobme si však z nich modlu.

Nechcime viac, ako nám dáva prítomný deň. Nechajme oddychovať emocionalitu a úplne sa spoľahnime na Božiu prítomnosť. Nazabúdajme, že naše telesné i duševné sily majú svoju kapacitu.

Denné povinnosti konajme radostne bez ohľadu na situáciu. Minimalizujme náhlenie, nechuť a napätie, veď každý deň je z hľadiska večnosti menej ako mikrosekunda. 

K zachovaniu pokoja v každej situácii nech nám pomôžu aj Kempenského slová: „Ešte nie je všetko stratené, keď sa stane niečo opačne, ako si očákaval.“

Odpočinutie večné a svoj pokoj daj Diegovi, Pane.