Pomáhame prenasledovaným kresťanom

Podľa dokumentu Pápežskej nadácie ACN je až 300 miliónov kresťanov vystavených porušovaniu ľudských práv kvôli viere.

Prenasledovaní pre vieru

V regióne Blízkeho východu sa to týka tisícok bratov a sestier, ktorí sú prenasledovaní a vytláčaní na okraj spoločnosti. Existuje tu reálna hrozba, že prítomnosť kresťanov v regióne zanikne.

Pre násilie tzv. Islamského štátu, ktorý prenasleduje kresťanov i šiitov (vetva islamského náboženstva) a ďalšie náboženské skupiny, naši bratia a setry prichádzajú o majetok a prácu, mládež o štúdium a deti o detstvo. Svoje domovy nachádzajú pri návrate v popole zničených miest, ktorých ulicami kráčajú len „po pamäti“.

Viaceré iracké komunity sa po porážke Islamského štátu v roku 2017 vrátili do svojich obcí, no ešte veľmi dlhé obdobie po návrate žili v provizórnych obydliach za mestom, pretože v ich domovoch boli nastražené míny.

Projekty Slovenskej katolíckej charity za podpory Konferencie biskupov Slovenska sú zamerané na pomoc vo vojnou zničených oblastiach (Irak, Sýria), aby kresťania nemuseli opúšťať svoje domovy, ale aj v oblastiach prijímania prenasledovaných veriacich (Libanon). Následky vojny pretrvávajú ešte aj dnes. Môžeme sa však pokúsiť svojou pomocou čo najviac zmierniť ich utrpenie.

Pomoc v Libanone

Počas nedávneho výbuchu v prístave v libanonskom Bejrúte prišlo o domov tristotisíc ľudí; tisíce obyvateľov mesta utrpelo zranenia. Ničivá explózia spôsobila obrovské škody tiež na budovách škôl a nemocníc a zničila zásoby potravín v prístave.

Libanon je „domovom“ jedného z najväčších utečeneckých táborov. Práve tam vyrastá generácia detí a mladých ľudí, ktorí sú traumatizovaní násilím i stratou blízkych a nemajú možnosť vzdelávať sa.

O situácii po výbuchu nás informovala rehoľná sestra Magda z rádu Malé sestry z Nazareta, s ktorým Slovenská katolícka charita spolupracuje. Alena Horváthová, projektová manažérka humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity, približuje slová rehoľnej sestry:

„Keď sa začala ekonomická kríza, ľudia prichádzali o prácu a začali sa zadlžovať. Mnohé rodiny nemohli ďalej platiť školné svojim deťom a školy bez poplatkov nevedeli fungovať. Niektoré sa začali zatvárať, čo spôsobilo nedostatok miest pre povinnú školskú dochádzku.

Napokon v tejto už aj tak ťažkej situácii spôsobila ďalšie komplikácie pandémia koronavírusu. Ľudia sa báli nielen o živobytie, ale aj o zdravie. A vtedy nastal výbuch. Nemocnice, školy, domy boli zničené a poškodené. Všade možno doteraz cítiť neistotu, strach a zúfalstvo. Preto nám ľudia veľmi ďakujú za akúkoľvek pomoc.“

V utečeneckom tábore Dbayeh v blízkosti Bejrútu žije už štvrtá generácia Palestínčanov, ktorí tam hľadali útočisko pred ozbrojeným konfliktom v Galilei. Ich deti navštevujú školy v okolí tábora, často však musia čeliť fyzickým útokom, prepadnutiam a obťažovaniu.

Vďaka podpore Konferencie biskupov Slovenska a štedrosti slovenských darcov pomáhame aj týmto deťom a zabezpečujeme im bezpečnú cestu do školy, platíme im školské pomôcky a doučovanie.

Po výbuchu sme spustili i samostatnú zbierku. Sumu 27 096,79 eura - za podpory Konferencie biskupov Slovenska a vašich darov - sme v septembri zaslali do Libanonu, aby sme podporili miestnu komunitu, ktorá zápasí s následkami ničivého výbuchu, a takisto študujúce deti.

„Európska strana“ krízy na Blízkom východe

Každý príbeh má niekoľko rozprávačov a toľko „strán mince“, koľko postáv v ňom vystupuje. Utečeneckú krízu v Európe, ktorá vypukla približne v roku 2015, poznáme na Slovensku ako obdobie exponovaného strachu a obáv z návalu migrantov, a to často bez toho, aby sme vedeli, odkiaľ prichádzajú.

Pravda  však je, že veľkú časť utečencov tvorili kresťania. Svoje domovy opustila takmer celá kresťanská populácia Iraku a Sýrie utekajúca pred nebezpečenstvom prenasledovania.

Za posledných 20 rokov až 90 percent všetkých kresťanov žijúcich v Iraku a 50 percent kresťanov v Sýrii odišlo z týchto krajín. Boli to totiž kresťanskí veriaci, ktorí sa stali tichými obeťami udalostí Blízkeho východu – a možno i našej ľahostajnosti v Európe.

Pomoc prenasledovaným je o to naliehavejšia, že nám pripomína skúsenosť s prenasledovaním na Slovensku. Len tohto roku sme slávili 70. výročie barbarskej noci, keď boli násilne zatvorené mužské aj ženské kláštory a mnohí predstavitelia Cirkvi boli perzekvovaní.

Okolnosti prenasledovania máme tak „odžité“ ešte v nedávnej historickej pamäti. Nemali by sme vnímať pomoc podobne trpiacim ako morálny dlh Slovenska?