Pomôžme našim zosnulým vstúpiť do Otcovho domu

Kým bežne môžeme odpustky pre duše našich blízkych získať iba počas prvého novembrového týždňa, tento rok platí výnimka a vyprosovať sa dajú celý november. Liturgista Daniel Dian nám porozprával o podmienkach ich získania, či sa už niekedy takto upravovali a načrtol aj históriu ich vývinu.
Anna Stankayová 04.11.2020
Pomôžme našim zosnulým vstúpiť do Otcovho domu

V odpustkoch sa prejavuje plnosť milosrdenstva nebeského Otca, ktorý všetkým vychádza v ústrety svojou láskou, vyjadrenou v prvom rade odpustením hriechov. Snímka: profimedia.sk

Pre našich zosnulých ich môžeme získať raz denne počas celého mesiaca, čiastočné odpustky aj viackrát za deň.

„Na základe jednej sviatostnej spovede možno získať viacero úplných odpustkov, kým na základe jedného svätého prijímania a jednej modlitby na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky počas dňa,“ otvára tému katolícky kňaz Daniel Dian.

Veriacich nabáda, aby využili všetky možnosti pomoci pre našich zosnulých vstúpiť do Otcovho domu prostredníctvom úplných odpustkov, pretože toto je podľa neho dar nad všetky dary, a zbytočne nelamentovali nad tým, že sa fyzicky nedá ísť na cintorín a zapáliť tam sviecu.

Čo sú to odpustky

Ako však Cirkev odpustky definuje? Kódex kánonického práva v kánone 992 píše:

„Odpustky sú odpustením časného trestu pred Bohom za hriechy vzhľadom na vinu už zotretú, ktoré vhodne disponovaný veriaci za istých a určených podmienok dosahuje pomocou Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia s autoritou spravuje a udeľuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“

Liturgista vysvetľuje, že podľa náuky Cirkvi nesie každý hriech so sebou vinu a trest.

„Vina za hriechy sa odpúšťa vo sviatosti pokánia, avšak trest zostáva. Tresty za hriechy si človek odpyká po smrti v očistci, ale časných trestov za hriechy sa môže zbaviť už tu na zemi alebo ich zmierniť dobrými skutkami, pokáním, ale najmä získaním odpustkov, ktorými sa zbavujeme trestov za hriechy.

Sám človek nie je schopný zadosťučiniť za hriech, ktorý je nekonečnou urážkou Boha. Toto dokázal iba Ježiš Kristus skrze smrť na kríži, teda jeho obetou za nás. Podstatné teda je, že darcom absolútneho zmazania trestov za hriechy je Boh sám vo svojom milosrdenstve.“

Nie sú pre všetkých

Doteraz bolo získanie odpustkov pre duše v očistci podmienené návštevou cintorína, tento rok sa pre obmedzenia dajú získať aj na diaľku. Okrem zrieknutia sa akéhokoľvek hriechu treba splniť – len čo to bude možné - tri zvyčajné podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca.

Rovnako sa zbožne pomodliť pred obrazom Pána Ježiša alebo Panny Márie modlitby za zosnulých.

Ďalšou z podmienok je tiež v duchu sa spojiť so spoločenstvom Cirkvi.

„Veriaci človek vytvára spoločenstvo s ostatnými veriacimi na celom svete, a tak odpustky môže získať len ten, kto bol pokrstený v Katolíckej cirkvi, nie je exkomunikovaný (teda vylúčený z Katolíckej cirkvi) a nachádza sa v stave milosti posväcujúcej aspoň na konci predpísaných úkonov.“

Nie každý teda môže úplné odpustky získať. Prvou podmienkou je, že kto ich chce získať, musí byť pokrstený, lebo krst je vstupnou bránou do sviatostí a bez neho nie je možné pristupovať k ostatným sviatostiam, teda ani naplniť dve z obvyklých podmienok potrebných na získanie úplných odpustkov.

Upozorňuje, že ich nemôže získavať ani ten, „kto nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, teda napríklad veriaci Pravoslávnej cirkvi. Taktiež deti, ktoré ešte neabsolvovali prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie. Rovnako v prípade rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, respektíve katolíkov žijúcich len v civilných manželstvách, keďže títo nemôžu prijať sviatostné rozhrešenie od svojich hriechov“.

Výnimka je len v prípade nebezpečenstva smrti, keďže vtedy je možné kajúcnika rozhrešiť. Netreba však zabudnúť na to, aby ten, kto odpustky získava, mal aspoň všeobecný úmysel ich získať a vykonal v stanovenej dobe všetky potrebné náležitosti, ktoré sú vyžadované aktuálne platnými predpismi o odpustkoch.

Úpravy boli aj v minulosti

„Dekrét Apoštolskej penitenciárie o udeľovaní mimoriadnych odpustkov veriacim v aktuálnej situácii pandémie z 19. marca 2020 v prvej vlne pandémie, predtým podmienky na získanie úplných odpustkov a zvláštnych milostí počas mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva, ktorý bol od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016,“ vymenováva Daniel Dian predošlé úpravy získania odpustkov.

Daniel Dian tvrdí, že i v minulosti boli dané osobitné možnosti získavania úplných odpustkov pri príležitosti slávenia jubilejných rokov.

„Osobitne všetkých ctiteľov modlitby korunky Božieho milosrdenstva potešil dekrét z roku 2017, ktorým sa nábožné modlenie korunky Božieho milosrdenstva spojilo za stanovených podmienok s udelením úplných odpustkov.“

Siahajú do Starého zákona

Náuka o odpustkoch má podľa odborníka na liturgiku korene v počiatkoch Cirkvi. „Odráža sa v nej náuka Starého zákona o odpustení hriechov modlitbou, napríklad po bojoch o oslobodenie Jeruzalema dáva Júda Machabejský príkaz na zbierku medzi mužstvom (porov. 2 Mach 12, 43c - 46).

V Novom zákone je to Ježiš Kristus, ktorý ohlasuje náuku o zmŕtvychvstaní a odpustenie hriechov, či z apoštolov najmä svätý apoštol Pavol v Prvom liste Solúnčanom (1 Sol 4, 13 - 18).“

Rozmach nastáva vo 4. storočí a súvisí so slávením sviatku Všetkých svätých; „neskôr náuku o očistci a možnosti získavania odpustkov rozvíjal sv. Augustín a sv. Gregor Veľký, ktorých náuku do praxe uviedol zavedením Spomienky na všetkých verných zosnulých v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore v Cluny.

Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžili zádušnú omšu, čím sa vrátili k náuke Starého zákona, konkrétne k myšlienke Júdu Machabejského“.

Štvrtého decembra 1563 prijali na Tridentskom koncile (1545 – 1563) dekréty o očistci (koncil potvrdil náuku o existencii očistca, ktorej súčasťou je i presvedčenie o tom, že dušiam je možné pomáhať modlitbami a za ne obetovanými svätými omšami.

Zároveň však odsúdil a zakázal kupovanie odpustkov, pretože je založené na strane kupujúceho len na akejsi poverčivosti, ktorá nemá s kresťanskou vierou nič spoločné, a na strane predávajúceho na obyčajnej ziskuchtivosti) a odpustkoch. Na ich udeľovanie má Cirkev plné právo.

Aj Druhý vatikánsky koncil sa podľa slov Daniela Diana zmieňuje o odpustkoch. Najviac však táto téma rezonuje v bule sv. Jána Pavla II. Incarnationis mysterium, ktorou sa vyhlásilo Veľké jubileum 2000 (pozri Incarnationis mysterium, b. 9 - 10).