Poraďte si s horúčavou
Šesťdesiat percent ľudského tela tvorí voda. Ak chýba, nastupuje dehydratácia, ktorá môže mať v niektorých prípadoch až fatálne následky. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Horúce letné dni a s nimi spojené nadmerné teplo sú pre každý organizmus záťažou, najviac však pre deti, chronických pacientov a seniorov.
Podľa Emila Martinku z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni je ešte nepriaznivejšie, ak je človek teplu vystavený dlhšie, čo sa kombinuje s vysokou vlhkosťou.
„Telo na túto záťaž reaguje zvýšeným potením sa, čo povrch tela ochladzuje, ale aj hormonálnymi zmenami či reakciami autonómneho nervového systému. V dôsledku zvýšeného potenia však súčasne dochádza k strate vody, čo v prípade horúčav môže predstavovať aj niekoľko litrov za deň.
Spolu s vodou sa strácajú viaceré minerály. Tekutiny je preto potrebné opakovane dopĺňať formou nápojov. V opačnom prípade dochádza k dehydratácii organizmu, čo predstavuje zahusťovanie krvi, znižuje sa krvný tlak, zhoršuje sa prekrvenie viacerých orgánov, obzvlášť obličiek, zvyšuje sa riziko vzniku trombov a viacerých komplikácií, zvyšuje sa srdcová frekvencia, a teda aj metabolické nároky na srdce.“
Alena Krčová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby pripomína pokrývku hlavy, ľahký odev a čo najmenej priamych slnečných lúčov. „Základom je prevencia a dodržiavanie pitného režimu. Najlepšia je čistá pitná voda, prípadne v kombinácii s minerálkami, ktoré doplnia minerály, vylúčené potením a močom.
Vhodné sú aj bylinkové a ovocné čaje, prípadne šťavy riedené vodou. Tekutiny môžeme dopĺňať aj ovocím, napríklad melónmi. V prípade nápojov je však potrebné dať pozor na obsah cukru, malo by ho byť čo najmenej, pretože tiež zvyšuje pocit smädu.
Deťom a seniorom je potrebné počas dňa ponúkať pitie, pretože nemajú pocit smädu. Alkohol by sme mali v horúcich dňoch vylúčiť úplne, kávu s mierou, pretože je močopudná. Po každej šálke kávy by mal automaticky nasledovať pohár vody.“
Voda – základ života
Prečo sa tak bazíruje na dodržiavaní pitného režimu? „Nie nadarmo sa hovorí, že voda je základ života. Šesťdesiat percent ľudského tela tvorí práve voda, a ak chýba, nastupuje dehydratácia, ktorá môže mať v niektorých prípadoch až fatálne následky.“
Varovnými príznakmi sú suché pery, tmavý moč, slabosť či bolesť hlavy. Nedostatok tekutín a prehriatie organizmu podľa slov Aleny Krčovej môžu spôsobiť úpal či úžeh.
„Ak sa objavia, je potrebné ihneď vypiť aspoň dva veľké poháre vody. V prípade, že to nepomôže a pacientovi sa nepoľahčí, treba ho preniesť do chladnejšieho prostredia a podávať mu tekutiny po malých dúškoch. V prípade zhoršenia zdravotného stavu, až kolapsu kontaktujte tiesňovú linku 155, kde operátor poradí, ako ďalej postupovať.“
Kardiaci nemusia sedieť doma
Medicínsky riaditeľ pre nechirurgické odbory Martin Studenčan z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach objasňuje, že „zvýšená teplota prostredia vo všeobecnosti zvyšuje pocit únavy a zrýchľuje pulzovú frekvenciu.
Ide vlastne o kompenzačné prejavy organizmu, ktoré súvisia s termoreguláciou a taktiež so stratou tekutín pri ich zvýšených stratách dýchaním a potením. Táto situácia u kardiakov, predovšetkým pri ischemickej chorobe srdca, môže viesť k zhoršovaniu prejavov ochorenia, ako je napríklad častejší výskyt angíny pectoris, alebo dokonca rozvoj akútneho koronárneho syndrómu. Iným prejavom dehydratácie môže byť zvýšený výskyt srdcových arytmií“.
Ľudia so srdcovocievnymi problémami by sa mali vyhýbať vysokým teplotám, čo však podľa neho neznamená, že musia sedieť doma.
„K základným opatreniam patrí predovšetkým prevencia dehydratácie, teda primeraný prívod tekutín a vyhýbanie sa priamemu pobytu na slnku či preferovanie chládku.
Zlým signálom môže byť častejší výskyt bolestí na hrudi (angína pectoris), ale aj zhoršená tolerancia námahy pre dýchavicu, sťažené dýchanie v ležme a potreba vertikalizácie (tzv. ortopnoe), opuchy, prechodné poruchy vedomia. V týchto situáciách by mal kardiak navštíviť svojho lekára,“ vystríha Martin Studenčan z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Diabetici, merajte si glykémiu
Primár oddelenia diabetológie Emil Martinka z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni upozorňuje, že v dôsledku dehydratácie vplýva horúčava aj na hladinu cukru v krvi – zvyšuje ju.
„Zvýšená glykémia zas vedie k výraznejšiemu močeniu, čo spôsobuje ďalšiu dehydratáciu a stratu elektrolytov a minerálov. Organizmus pacienta s pokročilou cukrovkou sa s takouto záťažou vyrovnáva horšie.
Príčinou sú okrem metabolických odchýlok (hyperglykémia, dyslipidémia) najmä komplikácie cukrovky, ako je autonómna neuropatia (vplýva aj na potivosť, reguláciu cievnej rozťažnosti či frekvenciu srdca), postihnutie obličiek, urýchlená ateroskleróza, zvýšená prokoagulačná aktivita a, samozrejme, porucha viacerých regulačných mechanizmov.“
Organizmus diabetika je podľa neho na dôsledky komplikácií z tepla aj viac predisponovaný: „Diabetes sa totiž združuje s viacerými rizikovými faktormi aj pre akútne srdcovocievne komplikácie, ako je infarkt, cievna mozgová príhoda, trombóza, závraty, kolaps, pád, zhoršenie funkcií obličiek.
Jedným z ukazovateľov okrem smädu môže byť aj farba moču, ktorá by za bežných okolností mala byť svetložltá. U niektorých pacientov s diabetom môže byť potivosť aj znížená, čo zase predstavuje riziko prehriatia.“
Aj pre ľudí s cukrovkou platí, že by sa mali vyhýbať pobytu na slnku či v horúcom prostredí, vyhľadávať tieň a klimatizované prostredie. Pacienti s diabetom sú totiž obzvlášť citliví na teplo a priame slnko.
„Okrem zvýšeného rizika prehriatia a dehydratácie organizmu predstavuje nadmerné teplo aj ďalšie zvýšené nároky na organizmus, obzvlášť na srdcovocievny aparát, reguláciu krvného tlaku a obličky. Srdcovocievne ochorenia sú pritom u diabetikov trikrát častejšie a majú aj závažnejší priebeh,“ vysvetľuje primár oddelenia diabetológie.
Varuje aj pred rozhorúčenými predmetmi, pieskom, kameňmi: „Diabetik, ktorý má v dôsledku periférnej polyneuropatie porušenú ochrannú nervovú citlivosť, nevníma rozhorúčený piesok či asfalt na chodníku, a preto pri chôdzi bosou nohou po rozhorúčenom piesku môže u neho ľahko dôjsť k poškodeniu (popáleniu) kože s rizikom vniknutia infekcie a rozvoju ťažko sa hojaceho defektu.“
Odporúča preto nechodiť bosý, nosiť čiapku, používať opaľovacie krémy a odievať sa do ľahkého a vzdušného oblečenia s voľným strihom. Pamätajte tiež na pravidelný pitný režim.
„Vhodným nápojom všeobecne aj pre diabetika je stolová voda, do určitej miery s podielom minerálnej vody podľa zloženia. V priemere by mal človek vypiť za deň približne 30 mililitrov vody na každý kilogram telesnej hmotnosti a za určitých okolností 35 – 40 mililitrov na kilogram. Napríklad u 80-kilového človeka to predstavuje 2 400 (bežne) – 3 200 mililitrov (v teplom, respektíve horúcom prostredí). Voda môže byť ochutená limetkou či mätou.“
Primár Emil Martinka odporúča tiež ovocné čaje i zelený čaj, ktoré by sa mali popíjať vlažné, až teplé. Pozor však na sladené nápoje, sladké čaje, ale aj džúsy a šťavy.
„Celkové odporúčané množstvo prijatých tekutín však musí zohľadňovať ochorenia srdca a obličiek, keď je príjem tekutín a minerálnych látok limitovaný. Mali by sme tiež pamätať, že niektoré nápoje podporujú močenie (káva, čierny čaj) a môžu, naopak, zintenzívniť odvodnenie. Vyhýbať by sme sa mali tiež alkoholu a energetickým nápojom, ktoré majú rovnaký efekt.“
Dôležité je piť, aj keď nepociťujete smäd. Netreba zanedbať ani správne uskladnenie liekov, najmä inzulínu, ktorý sa vplyvom tepla môže znehodnotiť.
„Vysoké teploty môžu meniť jeho účinok pre zmenené podkožné vstrebávanie v dôsledku prehriatia a dehydratácie kože. Je preto potrebné častejšie si merať glykémiu, prípadne upraviť dávky inzulínu, upraviť stravu a pohyb.“
Priame slnko je pre onkopacientov tabu
Dermatologička Katarína Poláková z Onkologického ústavu sv. Alžbety (OÚSA) v Bratislave apeluje v prvom rade na zdravý rozum.
„Napríklad absolútne neprípustné je vystaviť sa priamemu slnečnému žiareniu tým pacientom, ktorí práve užívajú moderné biologické lieky. Rovnako pacientom, ktorí užívajú klasickú chemoterapiu. Samozrejme, môžu mať voľnočasové aktivity vonku, ale musia prísne dodržiavať to, že budú v tieni.“
Vonku im odporúča byť na krátky čas v ranných či podvečerných hodinách, prípadne zotrvať v tieni a nezabúdať na ochranu – pokrývku hlavy, bavlnený odev, UV filter i pitný režim – spravidla čistú, neperlivú a nie príliš chladnú vodu.
Pred slnkom vystríha aj primár Kliniky stereotaktickej rádiochirurgie OÚSA Martin Chorváth: „Pacienti, ktorí absolvujú liečbu žiarením, nemajú sa vôbec vystavovať priamym slnečným lúčom. Najmä pri ožarovaní nádorov v oblasti hlavy a krku a, samozrejme, aj mozgu. Mali by chodiť von v klobúku, čiapke, šatke alebo inej pokrývke hlavy.
To platí, prirodzene, aj pre pacientov, ktorí absolvujú napríklad ožarovanie pre rakovinu prsníka, ako aj pre nádory, ktoré sú uložené v brušnej dutine a v malej panve. Podobne to platí tiež pre tých, ktorí práve ukončili takúto liečbu alebo sú po liečbe niekoľko týždňov. Na tých, ktorí sú už niekoľko rokov po rádioterapii, nemusíme byť až takí prísni.“
Dôležitý je však ľahký odev a zakrývanie ožarovaných miest šatkou. Roláky či tesné syntetické odevy ale nie sú vhodné. Slnečné žiarenie však nie je len strašiakom. Desať či pätnásť minút slnka denne pozitívne vplýva na imunitu, zásobuje telo vitamínom D, znižuje stres a pomáha v boji s únavou. Len ho treba využívať s mierou a nezabúdať na ochranné prostriedky i prevenciu.