Pôrod nemusí byť strašiakom

Okrem toho, že pôsobíte na akademickej pôde, máte prax aj v oblasti pôrodnej asistencie. Ako vnímate s odstupom času pôrodnú asistenciu na Slovensku? 

Keď som pracovala ako pôrodná asistentka, bežne sme odvádzali pôrody. V súčasnosti je pôrodná asistencia výkonovo obmedzovaná, kompetencie nie sú porovnateľné s pôrodnou asistenciou v Európe. Pôrodná asistentka je pomocníčkou lekára a väčšinu výkonov realizuje na základe ordinácie lekára. Na druhej strane treba povedať, že veľa pôrodných asistentiek odmieta prijať zodpovednosť. Je veľmi dôležité, ak pôrodná asistentka navštevuje matku pred pôrodom a rovnako po pôrode v jej domácnosti, aby zhodnotila celkovú situáciu a poradila žene. 

Organizovanie a vedenie pôrodu je odborná a navyše ľudsky veľmi citlivá záležitosť. Existujú názory, že kvalifikačne pripravené pôrodné asistentky aj tak nedostávajú príležitosť na vedenie pôrodu. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Súhlasím, ale treba povedať, že sú aj pôrodnice, kde pôrodné asistentky fyziologické pôrody vedú samostatne.
Prínos pôrodných asistentiek pri zabezpečovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti počas pôrodu je veľký. Sú pre rodiacu ženu oporou, na koho sa môže s dôverou obrátiť, vypočujú jej priania, obavy, úzkosti a zároveň vedia poradiť, aby to celé dopadlo v prospech rodiacej ženy.

Legislatíva umožňuje rodiť aj v domácom prostredí. Ako vnímate túto možnosť, ktorú niektoré ženy vrelo odporúčajú?
 
Pôrod v domácnosti má svoje benefity, ale aj negatíva. Žena rodí v svojom prirodzenom sociálnom prostredí, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že v závislosti od situácie sa priebeh pôrodu môže zmeniť. Lekári aj pôrodné asistentky ho odmietame. Privítali by sme humanizáciu pôrodných sál, dôstojné prostredie a ideálne podmienky na pôrod. Tiež zmeny v prístupe personálu. 

Môže pôrodná asistentka viesť pôrod v domácom prostredí?

Pôrodná asistentka môže vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek prostredí vrátane domáceho prostredia, ambulantných zdravotných zariadení, nemocníc, kliník alebo zdravotných stredísk. Pôrod v domácnosti je na Slovensku výnimočný, a ak sa náhodou vyskytne, hodnotí sa ako náhla pôrodnícka príhoda. V krajinách ako Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko majú rodičky možnosť voľby. Pôrod je legálny a patrične organizačne materiálno-technicky zabezpečený. Aj napriek tejto skutočnosti však i v zahraničí najviac žien rodí v zdravotníckych zariadeniach a v pôrodných domoch. 

Smie v nemocnici rodička požiadať o pôrod len s pôrodnou asistentkou? Kedy je nevyhnutná prítomnosť lekára?

Áno, môže, je to jej právo. Musí ale požiadať vedenie oddelenia a dohodnúť sa na podmienkach realizácie pôrodu pôrodnou asistentkou, ako aj na riešení komplikácií. Prítomnosť lekára je nevyhnutná, ak sa fyziologický priebeh skomplikuje a, samozrejme, pri vedení patologického pôrodu.  

Práca pôrodných asistentiek sa samotným pôrodom nekončí. Stretávame sa s termínom popôrodné alebo laktačné poradenstvo. Vedeli by ste nám priblížiť, o čo ide?

Cieľom je pripraviť matku na dojčenie, podporovať ju v tomto rozhodnutí a riešiť problémy pri dojčení. Materské mlieko sa považuje za najlepšiu výživu v prvých týždňoch a mesiacoch života dieťaťa. Zároveň dojčenie uspokojuje aj emocionálne potreby rovnako matky, ako aj dieťaťa. Tento aspekt popôrodnej starostlivosti podporuje aj projekt Nemocnice priateľské k deťom, pričom Slovenská pediatrická spoločnosť vytvorila pracovnú skupinu na podporu dojčenia. Pôrodné asistentky sa tiež snažia pomáhať ženám v domácom prostredí, ak majú akýkoľvek problém s dojčením.

S blížiacim sa termínom pôrodu sa vynárajú otázniky. Čo by ste poradili mamičkám, aby pôrod nebol strašiakom?

Poradila by som im, aby v tehotenstve absolvovali kurz psychofyzickej prípravy. Je to špeciálny edukačný program, kde sa žena oboznámi s priebehom pôrodu. Naučí sa správne dýchať v jednotlivých pôrodných dobách, vedieť relaxovať, používať brušný lis. Žena sa oboznámi so starostlivosťou o novorodenca, ale aj starostlivosťou o seba v priebehu šestonedelia. Pokojne sa pripraví na pôrod po stránke fyzickej aj psychickej.

Moderné pôrodníctvo sa usiluje o biologickú, psychickú a emocionálnu stabilizáciu rodičky. Aké metódy v tejto súvislosti najviac oceňujete?  

V súčasnosti sa využíva označenie pôrod bez násilia – tzv. Leboyerove pôrody. Poskytuje nový pohľad na vedenie pôrodu, poukazuje na ľudskú dimenziu pôrodného deja, na nutnosť humanizácie pôrodu, podporuje aktivitu rodičky a žena aj dieťa majú pozitívny zážitok z pôrodu. V praxi to pre dieťa  znamená nenásilný a pozvoľný prechod z jedného životného prostredia do druhého. Frederick Leboyer propagoval položenie novorodenca s ešte pulzujúcim pupočníkom na brucho matky, ktorá ho hladká, pričom dieťa sa inštinktívne upokojuje a hľadá matkin prsník. Dôležitá je aj psychoprofylaxia, čo je psychoterapeutická metóda bezbolestného pôrodu. Podstatou metódy je naučiť ženy ignorovať pôrodnú bolesť pomocou sústredenia mysle na iné vnemy tela. A nesmieme zabudnúť ani na pôrod za asistencie blízkej osoby – matka, sestra, dula. 

Ako sa pozeráte na prítomnosť otca pri pôrode?

Prítomný otec pri pôrode má ambivalentný, čiže pozitívny aj negatívny vplyv na celý pôrod, prostredie a na samotnú ženu. Prínos je predovšetkým v podpore ženy po psychickej stránke. Lepšie zvláda strach, úzkosť a panické situácie, čím prispieva k lepšiemu zvládnutiu bolesti, a tým k zníženiu potreby analgetík. Aktívny partner môže pomôcť fyzicky, a to službami, ktoré žene spríjemnia prežívanie pôrodu.

Čo by ste zaželali pôrodnej asistencii do budúcnosti?

Do budúcnosti by som zaželala pôrodným asistentkám, aby sa stali rovnocennými partnermi lekárov a získali uznania a dôveryhodný pohľad na ich autonómne povolanie. 

Pôrodná asistencia predtým a teraz 

Dokumentovanú pôrodnícku starostlivosť v 10. až 13. storočí vykonávali v Európe najskúsenejšie laické ženy. Prizývali na pomoc mladšie spolupracovníčky, ktoré boli potom ich nasledovníčkami. Pôrodné baby, ako boli v tej dobe  označované, sa postupne stávali najstabilnejšou súčasťou zdravotníctva. Rodilo sa doma.

V Uhorsku sa pôrodné baby ako verejná funkcia objavujú v 16. storočí. Roku 1552 bol vydaný zákon Ordo politiae – Poriadok o verejnom zdravotníctve, ktorý upravoval náležitosti práce pôrodných babíc. Mestská rada Košíc v roku 1581 nariadila, aby chudobné rodičky ošetrovali rozumné a prísahou viazané ženy – baby. Od roku 1598 každá baba bola prísahou viazaná dávať pri pôrode pozor, aby jej neumrela ani matka, ani dieťa. Boli pod dozorom mestského fyzikusa.

Otvorenie lekárskej fakulty na univerzite v Trnave v roku 1770 významne profilovalo profesiu. Po skončení kurzu pôrodné babice skladali skúšku pred dekanom fakulty a učiteľom pôrodníctva. Po úspešnom vykonaní skúšky získali diplom. Na Trnavskej univerzite získalo v rokoch 1771 – 1777 diplom 121 pôrodných babíc. Povinnosti pôrodným babám spresňoval Všeobecný zdravotnícky poriadok z roku 1770. Koniec 18. a začiatok 19. storočia nepriniesol  podstatnejšie zmeny v pôrodníckej starostlivosti.

Pre akútny nedostatok pôrodných báb na návrh budapeštianskeho profesora Teufera sa začali školiť nové pôrodné asistentky v šesťtýždňových kurzoch – tzv. ceduľové baby. Legislatívne to stanovil zákon č. 14 z roku 1876. Rozlišoval ceduľové a diplomované pôrodné baby, ktoré absolvovali 5-mesačný kurz v babskej škole. Po reforme lekárskeho štúdia roku 1813 bolo vydané sprísnené nariadenie o príprave a činnosti pôrodných báb. Pri nemocniciach sa zriaďovali izby pre rodičky bez domova, v ktorých sa poskytovala bezplatná pomoc pri pôrode.  

Nariadenie uhorského ministerstva vnútra z roku 1902 podrobne hovorí o povinnostiach pôrodných pomocníc. Každá pôrodná pomocnica mala mať predpísané nástroje a pôrod sa musel ústne alebo písomne do 24 hodín nahlásiť príslušnému matrikárovi. Mŕtvonarodené deti okrem toho nahlásiť „prezeračovi“ mŕtvol.
Po vzniku Československa podľa zákona číslo 236/1922 Zb. bola každá obec povinná postarať sa o to, aby chudobné rodičky dostali pri pôrode od pôrodnej asistentky bezplatne potrebnú pomoc a ošetrenie. Ústavná starostlivosť je poskytovaná vo väčšej miere od roku 1938, aj keď väčšina pôrodov bola odvedená v domácnostiach.

V roku 1951 bol vydaný zákon číslo 103 o zjednotenej liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorý sa stal základom novej organizácie starostlivosti o ženu. Aj preto už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia takmer všetky ženy rodili v zdravotníckych zariadeniach. Domáca pôrodnícka starostlivosť o matku a dieťa sa uskutočňovala formou návštev v kontinuite s ambulantnou prenatálnou starostlivosťou. Do roku 1979 sa vykonávala aj starostlivosť o novorodenca.

V roku 2004 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne prijatím vyhlášky č. 528/2004 boli dané jasné kompetencie pre odbor pôrodnej asistencie v pôrodníckej starostlivosti na Slovensku. 

(Spracované podľa Kopáčiková, M. 2012. Stručný prehľad dejín pôrodnej asistencie, Kopáčiková, M. 2010. Prenatálna starostlivosť na Slovensku z pohľadu histórie. In: Zdravotnícke štúdie, ročník III., č. 2/2010 a Koncepcia odboru PA MZ SR 2006 – kompetencie a iné.)