Postihnutie nemusí byť len prekážka

Ľuďom so zdravotným postihnutím zlepšíme život vtedy, ak im vytvoríme podmienky na rozvoj a sebestačnosť. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
„Obavy a strach tých, ktorí majú postihnutého člena rodiny, sú často len odrazom túžby zabezpečiť mu dôstojný, naplnený život,“ hovorí psychológ Jakub Mihaľo. Pri tom pomáha rozdeliť si v rodine zodpovednosť a využiť podporu odborníkov či rôznych komunít.
„Zameraním sa na pozitívne stránky a malé úspechy svojho blízkeho zároveň vidíte, že postihnutie nemusí byť len prekážka, ale aj príležitosť pre celý rodinný systém učiť sa trpezlivosti a vzájomnej empatii.“
ROZVOJ A SEBESTAČNOSŤ
Za fyzicky či duševne postihnutého človeka preberáme plnú zodpovednosť. No nielen to. Ak mu chceme zlepšiť život, mali by sme mu v prvom rade vytvoriť podmienky na rozvoj a sebestačnosť.
Potvrdzuje to aj Jakub Mihaľo. „Vhodné je zistiť konkrétne potreby, čo mu prináša radosť, v čom vyžaduje asistenciu a kde sa dokáže uplatniť samostatne.“
Zároveň konštatuje, že rolu zohráva aj budovanie domácnosti. „Môže ísť o úpravu bývania, výber vhodných pomôcok alebo dôraz na emočnú podporu a pochvalu pri pokroku. Zdravý člen rodiny by pritom mal jasne vnímať hranicu medzi pomocou a nadmerným preberaním zodpovednosti, aby vzťah zostal založený na dôvere a vzájomnom rešpekte.“