Pôstna meditácia o alkohole

Alkohol je odnepamäti verný sprievodca ľudstva. Je to prvá a najprirodzenejšia droga. Biblia nám už v Prvej Mojžišovej knihe (Gn 9, 18 – 28) v spojitosti s nadmerným požitím alkoholu opisuje chúlostivú scénu, v ktorej by sme sa sotva chceli ocitnúť.

Syn objaví otca Noema, Bohom vyvoleného záchrancu ľudstva pred biblickou potopou, ktorému aj my vďačíme za to, že sme tu, ako sa v opojení vínom obnažil. Aby tej hanby nebolo dosť, syn to ešte povie svojim dvom bratom.

VODA NA VÍNO

Nebudem spomínať všetky biblické príbehy, kde sa hovorí o alkohole. No každý kresťan vie, že víno je súčasťou eucharistickej slávnosti, premenenia; spolu s chlebom, ako plody zeme a Božie dary.

A Ježišova matka, ktorá katolíkom stelesňuje materskú pozornosť a starostlivosť o ľudí, taktne synovi naznačila, že je čas, aby urobil na svadbe v Káne prvý zázrak. Premenil obrovské množstvo vody na to najkvalitnejšie víno.

Vďaka tomu si hostitelia svadobčanov neurobili hanbu a svadobná hostina mohla pokračovať niekoľko ďalších dní. V Biblii tiež čítame, ako farizeji obviňovali Ježiša, že so svojimi učeníkmi na hostinách pije, spolu s mýtnikmi a neviestkami.

Myslím, že tu je vhodný okamih, aby sme o alkohole zauvažovali aj ako nasledovníci Krista. Zo strany farizejov išlo o zjavnú zaujatosť a ohováranie. Nepochopili, či nechceli chápať, že Ježiš sa neprišiel opíjať. Len mu nebolo nič ľudské cudzie.

Využíval každú príležitosť, aby prejavoval lásku blížnym. Aj tým, ktorí boli na okraji spoločnosti, ktorými ostatní pohŕdali a sociálne ich vylučovali. Robil iba to, čo učil. Kiežby sme sa aj my zúčastňovali na udalostiach, kde sa pije alkohol, z podobných pohnútok.

SEBADISCIPLÍNA

Alkohol je za naše problémy s ním vinný asi ako nôž, ktorým sa porežeme. Rozhodujúce je, ako s ním človek zaobchádza, aký má k nemu vzťah. Problém s alkoholom, jeho nadužívaním alebo závislosťou nastáva vtedy, keď poškodzuje telesné, psychické, sociálne zdravie.

A ako kresťania musíme pridať aj duchovné zdravie vrátane vzťahu k Bohu (aj keď o tom Svetová zdravotnícka organizácia mlčí). Nemusíme byť abstinenti – mám, samozrejme, na mysli osoby nad 18 rokov –, ak je náš vzťah k alkoholu rozumný a zodpovedný.

Ak si neničíme zdravie a život, ale ani životy iných. Ak nenarušujeme pod jeho vplyvom medziľudské vzťahy, v prvom rade v manželstvách a rodinách, ale aj s inými ľuďmi. Problémy s alkoholom môže mať ktokoľvek, ak mu chýba disciplína.

Poznal som ľudí nadaných, vzdelaných aj takých, čo dosiahli vysoké spoločenské postavenie, pozíciu v práci, a pre alkohol dopadli zle. Prv než zomreli, boli vo väzení alebo na ulici bez domova. Pôstne obdobie je príležitosť trénovať a upevňovať sebadisciplínu.

NA ÚKOR INÝCH

Plné regály najrozmanitejších druhov a značiek alkoholu naznačujú, že alkohol sa histórii nespreneverí a bude tu s nami naďalej. Experimenty s prohibíciou, úplným zákazom alkoholu, nikdy nedopadli dobre.

Alkohol sa predával na čiernom trhu, stal sa jedným z hlavných biznisov mafií a bojov gangstrov medzi sebou aj s políciou, štát prišiel o dane. Dnes sú zasa známe víkendové nájazdy turistov zo Škandinávie – kde je alkohol drahý a predaj regulovaný – do alkoholických rajov, napríklad do neďalekej Prahy.

Niektorí tvrdia, že pri alkohole si vzťahy utužujú. Možno, ale iba s kamarátmi z mokrej štvrte, zatiaľ čo ich rodiny, najmä deti, na to doplácajú. Iní sa snažia vtipne hovoriť, že svojím pitím podporujú prosperitu štátu.

Odhliadnuc od toho, že na úkor svojich najbližších a často z peňazí zarobených manželským partnerom, škody, ktoré spôsobujú, sú oveľa vyššie a nevyčísliteľné než prínos do štátnej pokladnice.

DVE CESTY

Podobne ako Boh predkladá v Knihe Deuteronómium Izraelitom dve cesty, buď život a šťastie, alebo smrť a nešťastie, je to aj so vzťahom k alkoholu. U ľudí, ktorí majú s alkoholom problémy alebo sú závislí, je cestou k životu a šťastiu liečba a následne dôsledná, doživotná abstinencia.

Tých, čo problémy ignorujú, bagatelizujú, čaká smrť a nešťastie. Po dlhom období, v ktorom ničia život sebe aj iným, sa upijú na smrť, niekedy ho ukončia sebe aj nevinným obetiam pri havárii alebo spáchajú samovraždu. Vzťah s Bohom a blížnymi končí viac než žalostne. Často k úľave najbližších pozostalých.