Povedzme svetu o skutočnej nádeji

Veľkonočné ráno je poznačené strachom. Cítiť tam neistotu a  mnohé ľudské obavy.

Učeníci sa poskrývali alebo rozutekali. Dvaja z nich sa vydali na cestu do mesta Emauzy.

Ale aj ženy prichádzajúce k Ježišovmu hrobu boli vyľakané. Pánov anjel, ktorý za úsvitu odvalil kameň, im ako prvé vraví: „Vy sa nebojte!“

Evanjelista Matúš píše, že po tomto stretnutí – s veľkým šťastím, ale aj s veľkým strachom – utekali oznámiť radostnú zvesť ostatným.

Tiež Ježišove prvé slová reflektujú úzkosť, ktorá ich zvierala. Zdôrazňuje a opakuje: „Nebojte sa!“

KĽÚČOVÉ SLOVO VEĽKEJ NOCI

Je pozoruhodné uvedomiť si, že tento strach onedlho vystriedala odvaha. Na jeho miesto nastúpil obdivuhodný pokoj a odhodlanie.

Tento strach bol, samozrejme, nefalšovaný. Ľudia sa skutočne báli: nedokázali pochopiť, čo sa s Ježišom stalo. Triasli sa pri myšlienke, že aj ich budú prenasledovať a možno pripravia o život.

Stretnutie so Zmŕtvychvstalým však všetko zmenilo. Veci dostali nový zmysel a dôvody obáv pominuli.

Nasledujúce mesiace a roky ukázali, aká radikálna to bola zmena. Apoštoli a učeníci nemali nijaké prostriedky: žiadne školy, konexie ani plány alebo stratégie.

A predsa rozšírili evanjelium do celého sveta!

Zažili totiž stretnutie so vzkrieseným Ježišom. A práve tam sa zrodila ich nádej.

Áno, nádej možno pokladať za kľúčové slovo veľkonočného rána. Nádej, ktorá ľuďom vrátila odvahu. Nádej, ktorej obsahom nebol len ľudský optimizmus, dúfanie, že „všetko už bude dobré“ a nič zlé nehrozí. Nie.

Nádej ako vedomie Kristovej prítomnosti – aj uprostred mnohých nepriazní a nebezpečenstiev. Ježiš je tu! Zomrel na kríži a bol pochovaný.

Ale Otec ho vzkriesil z mŕtvych. A on nie je len človek. Je Boh. S nami. Emanuel! V tomto vedomí sa zrazu každá obava a každý strach rozplynuli.

AJ MY MÁME BYŤ NÁDEJOU

Apoštoli a učeníci sa o pár týždňov rozišli do celého sveta a bez obáv ohlasovali. Nik ich nedokázal zastrašiť ani zastaviť.

Nebáli sa dokonca ani o svoj život. Lebo si boli vedomí, že on je s nimi. A že on je Pánom aj nad životom a smrťou.

Dielo, na ktoré sa podujali, je tu s nami dodnes. My sme jeho dedičmi, adresátmi aj odovzdávateľmi.

A keďže v ňom chceme pokračovať, aj dnes je potrebné klásť si otázku, či sme uprostred súčasného sveta ľuďmi nádeje: opravdivej, kresťanskej nádeje.

Keď sa totiž rozhliadneme, nemôžeme si nevšimnúť strach, ktorý svet strháva do svojich perejí. Napriek pokroku a rastúcemu blahobytu čoraz viac ľudí pohlcuje úzkosť a neistota.

Predáva sa čoraz viac liekov na upokojenie a zahnanie úzkosti.

Iste, nie je to nič nové. Strach bol intenzívne prítomný aj na prvú Veľkú noc kresťanských dejín.

Zvíťazila však nad ním nádej. A práve tu je výzva pre nás kresťanov 21. storočia.

Hovoriť svetu, kde je nádej. Nádej, ktorá nespočíva len v dobrom naladení či v „smiechu za každú cenu“. Ale vo vnútornom, hlbokom, opravdivom pokoji.

V pokoji, ktorý pramení z poznania Krista, nášho Pána. S ním sme spojení: v modlitbe, v adorácii, vo sviatostiach. On je naša sila, jemu úplne dôverujeme.

A tak nevkladáme svoju dôveru do vecí, ktoré ju v skutočnosti naplniť nemôžu. Vieme, že naše najhlbšie túžby vie naplniť len Boh.

BEZ KRISTA NIET POKOJA

Žiaľ, tak ako v minulosti, aj dnes je svet plný idolatrie. Modloslužby, ktorej podstata spočíva vo vkladaní dôvery do predmetov, ktoré ju nevedia naplniť – namiesto toho, aby sme ju investovali do vzťahu s Pánom.

Všeličo sa v dnešnom svete usiluje zabrať Pánovo miesto. Materiálne veci, naše egá, chvíľkové potešenia... A zlý duch vytrvalo vymýšľa nové spôsoby, aby nás presvedčil, že Boha nepotrebujeme, že si vystačíme bez neho.

Nuž, práve to je najhlbšia príčina množiaceho sa strachu a úzkosti. Ak sa necháme pripraviť o Kristovu prítomnosť, ak opustíme samotný prameň pokoja, ak svoju nádej vložíme „na nesprávne miesto“, ak vieru zameníme za modloslužbu, perlu za korálku, potom nevyhnutne dospejeme k vnútornému nepokoju, k neistote, k obavám.

Bez Krista niet pokoja.

Bez Krista niet nádeje.

SPOZNAJME PÁNA

Drahí bratia a sestry, spoznajme znovu túto Veľkú noc nášho Pána pri lámaní chleba.

Naplňme sa vnútornou istotou o jeho prítomnosti a povedzme svetu o skutočnej nádeji.

Úprimne nám želám, aby hlas zmŕtvychvstalého Ježiša prenikol hlboko do nášho srdca a aby sme jeho odkaz dokázali presvedčivo odovzdať ďalším: „Nebojte sa!“