Poznajú ho najmä pastieri a roľníci

Určite ste už nejednu jeho sochu zazreli na vidieku neďaleko polí či pasienkov. Svätý Vendelín, ktorého si pripomíname 20. októbra, sa zobrazuje s pastierskou taškou a palicou. A hoci sa narodil do kráľovskej rodiny, viac mu učaroval sedliacky život.
Anna Stankayová 20.10.2020
Poznajú ho najmä pastieri a roľníci

Úcta k svätému Vendelínovi sa rozšírila zo západnej a strednej Európy až do Ameriky i Afriky. Stovky sôch a kaplniek stoja na kresťanskom vidieku prevažne v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku, mnohé nájdeme i na západe našej krajiny. Patril medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. 

Z kráľovstva na vidiek

O svätom Vendelínovi toho veľa nevieme. O jeho živote sa objavili životopisy (alebo skôr legendy) až takmer 1000 rokov po jeho smrti. Narodil sa okolo roku 554 v Škótsku ako syn vtedajšieho kráľa.

V mladom veku opustil kráľovský dvor a zasvätil svoj život Bohu ako pustovník. Vydal sa na púť do Ríma a na spiatočnej ceste sa usadil v západonemeckom kraji - vo Westrichu v Trierskej diecéze. Tam slúžil u bohatého statkára a pásol dobytok. Nezabúdal však ani na Boha a modlitbu.

Legenda hovorí, že keď Vendelín slúžil ako pastier, často brával stádo do hory, aby sa tam v tichosti mohol modliť. Raz tam za ním prišiel statkár a hneval sa na neho, pretože neveril, že stádo dovedie domov ešte pred západom slnka. Keď sa vrátil domov, Vendelín aj s dobytkom boli už naspäť. Statkár si uvedomil, že išlo o Boží zázrak, a Vendelínovi splnil jeho veľkú túžbu – postaviť si malú pustovňu blízko farmy.

Opátom aj bez kňazstva

Neskôr sa k nemu pridali ďalší ľudia, ktorým sa zapáčil jednoduchý pustovnícky život. Z tejto skupinky vzniklo benediktínske opátstvo Tholey v Sársku a Vendelín, hoci nebol kňazom, sa stal ich duchovným vodcom. 

Zomrel okolo roku 617 vo svojej cele a vraj mali jeho spolubratia problém ho pochovať. Traduje sa, že po uložení do zeme sa Vendelínovo telo na druhé ráno vždy našlo vedľa hrobu, preto ho záprah odviezol na jeho obľúbené miesto a nad jeho hrobom postavili kaplnku, ktorú zasvätili svätej Márii Magdaléne. Neďaleko po čase vyrástlo mestečko Sankt Wendel. 

Úcta k nemu sa rozšírila až po roku 1360. Triersky arcibiskup dal vtedy preniesť jeho aj po vyše 700 rokoch dobre zachované ostatky i s pôvodným odevom z Kaplnky sv. Márie Magdalény do novej svätyne.

Úctu k nemu oficiálne uznal v roku 1450 pápež Mikuláš V. Svätý Vendelín je odvtedy patrónom pastierov, sedliakov či roľníkov.