POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Arcidiecéza Eger

Egerské biskupstvo založil uhorský kráľ sv. Štefan I. (975 – 1038) ako jedno z desiatich biskupstiev, ktoré zriadil v rokoch 1000 až 1009. Malo najväčšie územie zo všetkých biskupstiev v Uhorsku.

Hrad, ktorý chráni katedrálu
 

Jedným z jeho prvých biskupov bol sv. Buldus (1009 – 1046), ktorý podľa tradície zomrel mučeníckou smrťou spolu so sv. Gerardom (982 – 1046) počas povstania v Uhorsku. Sídlo biskupstva bolo na hrade až do osmanskej nadvlády.

Na hrade v 11. storočí postavili biskupskú katedrálu zasvätenú sv. Jánovi, evanjelistovi, ktorú však v roku 1241 vypálili Tatári.

Po tatárskej invázii bola niekoľkokrát prestavaná. Uhorský kráľ Belo IV. (1206 – 1270) sa poučil zo skúseností s tatárskym vpádom a v roku 1248 povolil biskupovi Lambertovi postaviť kamenný hrad, ktorý by ochránil aj nový kostol postavený v gotickom štýle na mieste starého.  

Počas vlády kráľa Mateja I. (1443 – 1490) biskup János Beckensloer (1427 – 1489) prestaval biskupský palác do dnešnej podoby. Po smrti kráľa, keď na biskupskom stolci bol Hipolyt Estenský (1479 – 1520), sa vystavala známa nedávno obnovená Hipolytova brána.

Presun do Košíc
 

Po páde Budína v roku 1542 hrad obsadil a prevzal generálny guvernér Peter Perényi, ktorý sa odvolával na osmanskú hrozbu.

Neskôr sa miesto stalo kráľovským majetkom, ale biskupské príjmy sa výlučne museli používať na hrad. Skutočnými pánmi Egera sa stali prevažne protestantskí kráľovskí hradní kapitáni.

V roku 1566 dal Gáspár Mágóchy z hradu odstrániť kapitulu a prestavať katedrálu. Sídlo biskupa a kapituly sa presunulo do Košíc, kde zostalo aj po roku 1596 (pád Egera).

Spod tureckej nadvlády bol Eger oslobodený 17. decembra 1687. V roku 1688 sa stal slobodným kráľovským mestom, čo trvalo až do roku 1695, keď ho cisár na žiadosť biskupa Györgya Fenessyho (1632 – 1699) premenoval na biskupstvo.

Mešity sa prestavali na kresťanské kostoly. Biskup István Telekessy  (1699 - 1715), aktívny podporovateľ boja Ferenca Rákociho II. za slobodu, vrátil sídlo biskupstva do Egera.

Obnovil farský Kostol svätého Michala a povýšil ho na katedrálu. V roku 1705 založil kňazský seminár, aby zmiernil znepokojujúci nedostatok kňazov.


Rozdelenie diecézy  
 

V roku 1726 jeho nástupca egerský biskup Antal Gábor Erdődy (1684 - 1744) postavil na mieste farského kostola barokovú katedrálu a na úpätí kostolného vrchu dal vybudovať nový biskupský palác.

V 18. storočí sa niekoľkokrát uvažovalo o zrušení obrovskej diecézy, ale došlo k tomu až po smrti biskupa Károlya Eszterházyho v roku 1804. V tom čase ho pápež Pius VII. rozdelil na tri časti a vytvoril biskupstvá Košice a Satu Mare. Zároveň povýšil zvyšné biskupstvo v Egeri na arcibiskupstvo.

Egerskí arcibiskupi v 19. storočí významne podporovali sociálne a vzdelávacie inštitúcie. Tretím egerským arcibiskupom bol cisterciánsky mních, opát, spišský biskup, dalmatínsky prímas a benátsky patriarcha János László Pyrker (1772 – 1847).

Arcidiecézu spravoval takmer 20 rokov. Známy mecenáš umenia rád písal básne. Založil kult hradu. Jeho hlavným dielom je dnešná katedrála, druhý najväčší kostol v Maďarsku, postavená v rokoch 1831 až 1837 v neoklasicistickom štýle podľa projektu Jánosa Packha a neskôr Józsefa Hilda.

Bazilika sv. Jána, apoštola a evanjelistu, archanjela Michala, Nepoškvrneného počatia v Egeri so svojimi 55 metrov vysokými vežami je druhou najvyššou budovou v meste.    

V roku 1982 pápež Ján Pavol II. dočasne rozšíril územie arcidiecézy a pripojil k nej časti diecéz, ktoré zostali v Maďarsku a spravovali ich vikári.

Po páde režimu sa reštrukturalizoval aj systém uhorských diecéz. V roku 1993 pápež vytvoril z východnej časti arcidiecézy novú diecézu s dvojitým centrom Debrecín-Nyíregyháza.