POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Diecéza Eisenstadt

Eisenstadtská diecéza je najvýchodnejšie položená diecéza v Rakúsku, kopírujúca územie spolkovej krajiny Burgenland. Patrí do Viedenskej cirkevnej provincie. Biskupom je Ägidius Johann Zsifkovics a biskupským sídlom je burgenlandské hlavné mesto Eisenstadt.
Peter Slovák 19.05.2022
POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Diecéza Eisenstadt

Katedrála sv. Martina a námestie v Eisenstadte. Snímka: wikimedia commons/Dguendel/ CC BY 3.0

Do konca prvej svetovej vojny patrilo územie dnešnej diecézy do Rábskej a Szombathelskej diecézy. Keď sa v roku 1921 Burgenland pripojil k novovzniknutej Rakúskej republike, jeho územie sa začlenilo do Viedenskej arcidiecézy.

Anšlus Rakúska Nemeckou ríšou v roku 1938 bol pre tunajšiu cirkev ťažkou skúškou. Katolícke školy boli zatvorené a administratíva sa musela presťahovať najprv do Mattersburgu a potom do Bad Sauerbrunnu. Až po druhej svetovej vojne sa všetko vrátilo späť do Eisenstadtu.
 

Eisenstadskí biskupi 

Počas episkopátu Štefana Lászlóa (1913 – 1995), rodáka z Bratislavy (pokrstený v Katedrále sv. Martina v Bratislave), pápež Ján XXIII. povýšil v roku 1960 bulou Magna quae územie Burgenlandu na samostatnú diecézu. Patrí do nej 12 dekanátov a 172 farností.

Štefan László bol teda jej prvým biskupom. Hoci sa narodil v roku 1913 v Bratislave, neskôr vyrastal vo viacjazyčnom prostredí - chorvátskom, maďarskom a nemeckom - v burgenlandskej obci Trausdorf an der Wulka.

Za kňaza bol vysvätený v roku 1936 vo Viedni a ešte pred vznikom diecézy, od roku 1954 bol apoštolským administrátorom Burgenlandu. Má veľkú zásluhu na reorganizácii cirkevného školstva v tejto spolkovej krajine Rakúska a tiež na vzniku samotnej diecézy v roku 1960. Diecézu viedol do roku 1993.

Súčasný diecézny biskup Ägidius Zsifkovics vyrastal v obci Hackerberg (chorvat. Stinjački) v južnom Burgenlande. Patrí k etnickej skupine burgenlandských Chorvátov.  V júli 2010 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za nástupcu eisenstadtského biskupa Paula Ibyho.

Za biskupa ho v katedrálnom Kostole svätého Martina v Eisenstadte vysvätil 25. septembra 2010 viedenský arcibiskup Christoph Schönborn; spolusvätiteľom bol záhrebský arcibiskup kardinál Josip Bozanić a biskup Paul Iby.


Katedrála sv. Martina
 

Hlavný diecézny chrám Katedrála sv. Martina stojí v meste Eisenstadt na vyvýšenine medzi ulicami Pfarrgasse a Rochusgasse.

Bývalý mestský farský kostol sa stal  katedrálou Eisenstadtskej diecézy v roku 1960. História katedrály siaha až do 13. storočia. 

Prvá doložená zmienka o kaplnke zasvätenej svätému Martinovi pochádza z roku 1264, keď dnešný Eisenstadt dostal prvý názov Kleinmartinsdorf - „menší Martin“ (maďarsky Kismarton).

Z tejto kaplnky sa dodnes zachoval románsky základ v priestore dnešného presbytéria. V 13. storočí bol rozšírený o chór v ranogotickom štýle a v 14. storočí o kaplnku.

V roku 1460 v meste za pôsobenia veľmajstra Rádu sv. Juraja Johanna Siebenhirtera postavili nový kostol s obranným zámerom. Po páde Konštantínopola v roku 1453 sa totiž očakával vpád osmanských Turkov aj na územie Burgenlandu.

Gotickú stavbu dokončili v roku 1522. Po veľkom požiari v roku 1589 uplynulo takmer 30 rokov, kým značne poškodený kostol v rokoch 1610 až 1629 znovuobnovili.

Približne v rokoch 1777 až 1778 inštalovali veľký oltárny obraz od maďarského maliara Istvána Dorfmeistera (1729 – 1797), ktorý zobrazuje Obrátenie sv. Martina. Nasledujúci rok v chráme postavil viedenský organár Johann Gottfried Malleck (1733 - 1798) kostolný organ podľa pokynov samotného hudobného skladateľa Josepha Haydna (1732 – 1809).

Po zriadení Diecézy Eisenstadt v roku 1960 bol Kostol sv. Martina povýšený na katedrálu. Svätý Martin z Tours sa stal diecéznym, ako aj národným patrónom. Za biskupa Štefana Lászlóa v roku 1960 upravili interiér i okná chrámu. 

Neskorogotický halový trojloďový kostol mal západné priečelie plánované ako dvojvežové. Výška veží je však odlišná. Severná veža má päť a južná len dve podlažia.

V oknách presbytéria objavíme tému Krista Kráľa. Sú dielom Franza Deéda (1923 – 1983). Vitráže v lodi chrámu zobrazujú motívy zo Zjavenia apoštola Jána, ktoré vytvorila rakúska umelkyňa Margret Bilgerová (1904 – 1971), a zlatú mozaiku na chóre zase architektka Martha Bolldorfová-Reitstätterová (1912 – 2001).

V roku 2013 katedrála dostala nový zvon, ktorý v akustickej výške D2 doplnil dovtedy neúplný význev hudobného motívu - melódie Salve Regina. Priestor Katedrály sv. Martina okrem liturgickej hudby počas bohoslužieb často rozozvučí chrámová hudba napríkald aj koncertov známeho Haydnovho festivalu.