POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Innsbrucká diecéza

Súčasné územie Innsbruckej diecézy bývalo po stáročia súčasťou Brixenskej diecézy a častí diecéz Chur a Augsburg.

Po prvej svetovej vojne sa Južné Tirolsko odtrhlo od Rakúska a časť Diecézy Bolzano sa stala apoštolskou administratúrou Innsbrucku-Feldkirchu, ktorej správcom bol pomocný biskup z Brixenu Sigismund Waitz (1864 – 1941).

V roku 1938 bol za apoštolského administrátora vymenovaný Paulus Rusch (1903 – 1986), neskorší biskup Diecézy Innsbruck-Feldkirch, ktorá vznikla 6. augusta 1964.

Do novej diecézy patrila aj spolková krajina Vorarlbersko. V roku 1968 však bola zriadená samostatná Diecéza Feldkirch a diecéza zostala s názvom len ako Innsbrucká diecéza. V súčasnosti na jej čele pôsobí biskup Hermann Glettler.
 

Innsbrucker
 

Katedrála sv. Jakuba v Innsbrucku, často neformálne domácimi nazývaná Innsbrucker, je biskupský chrám diecézy.

Zasvätenie kostola sv. Jakubovi odkazuje na polohu mesta Innsbruck na pútnickej ceste (Cesta svätého Jakuba) do Santiaga de Compostela v Španielsku.

Popri Jeruzaleme a Ríme je jedným z troch najdôležitejších pútnických miest stredoveku.

Prvý písomný doklad o farskom Kostole sv. Jakuba v Innsbrucku pochádza z roku 1270. Farský erb zobrazuje pútnickú palicu a pútnickú schránku sv. Jakuba.

V roku 1650 bol do kostola prenesený milostivý obraz Panny Márie, čím sa stal tiež mariánskym pútnickým miestom. V roku 1689 poškodilo kostol zemetrasenie.

Svetoví stavitelia i maliari
 

Nová budova katedrály bola postavená v barokovom štýle v rokoch 1717 až 1724 podľa plánov nemeckého architekta a maliara Johanna Jakoba Herkomera (1652 – 1717) a jeho synovca, staviteľa Johanna Georga Fischera (1673 – 1747).

V kostole sa nachádza hrobka Maximiliána III., tirolského kniežaťa (1612 – 1618). Tvoria ju Šalamúnove stĺpy, ktoré sú vyzdobené rastlinami, slimákmi, vtákmi a kobylkami. Nad ňou je bronzová socha kľačiaceho panovníka so sv. Jurajom a drakom.

Svätý Juraj bol patrónom Tirolska až do roku 1772, keď ho vystriedal sv. Jozef. Od roku 2005 je však svätec znovu popri sv. Jozefovi druhým patrónom cirkevnej provincie.

Pozlátená kazateľnica je dielom barokového staviteľa Nikolausa Molla (1676 – 1754) z obdobia okolo roku 1724.

Kazateľnicu podopierajú traja anjeli. Jeden s krížom, druhý ukazujúci na srdce a tretí s kotvou - symbolizujú tri božské čnosti.

Stropné fresky, barokové iluzívne obrazy sú zase dielom bavorského maliara Cosmasa Damiana Asama (1686 – 1739).

V strede hlavného oltára je spomínaný milostivý obraz Mariahilf (Mária Pomocnica) od nemeckého maliara Lukáša Cranacha staršieho (1472 - 1553).

Samotný hlavný oltár vytvoril v roku 1729 taliansky staviteľ a architekt Cristoforo Benedetti (1657 – 1740) a jeho syn Teodoro. Zhotovili aj podlahu v chórovej miestnosti a ďalšie bočné oltáre na objednávku brixenského biskupa Gašpara Ignáca von Künigla (1671 – 1747).

Zvon Mariahilfglocke, nazývaný aj Große Pfarrglocke (Veľký farský zvon), je druhý najväčší zvon v Tirolsku.

Nachádza sa v severnej veži a odliala ho zvonolejárska dielňa Grassmayr v Innsbrucku v roku 1846. Každý piatok o 15. hodine jeho zvuk pripomína hodinu Kristovej smrti.